Chrumka mala meniny

Ej, dlho som tu nebola...

Nejako mi to nevychádzalo...😳
Nebudem si vymýšľať výhovorky, pravdou je, že buď som zaspala s malou, alebo som surfovala a hľadala darčeky pod stromček. 🎄 Veľmi príjemné, poviem Vám, obe činnosti, vedela by som nimi tráviť celú večnosť...

Čo je u nás nové?
Veruže neviem, skúsim zhrnúť aktuálny stav.

Chrumka je pojazdná. Vyskočila síce na štyri, ale oveľa viac sa jej páči presúvať plaziac sa po byte. Dostane sa všade, kam potrebuje a ukoristí všetko, čo chce. Najmä to, čo by nemala a hneď všetko nasosne... Najmä ovládače, telefóny a najväčšia zábava je kúsať do kábla od vysavača...
Pomaly presúvam veci vyššie a vyššie, mimo dosahu jej šikovných rúčok. Aj Benny sa presťahoval vyššie na sedačku z jej dosahu a odtiaľ, z bezpečia, ju spokojne sleduje...



Takisto objavila čaro zvukov. Teraz nehovorím o všetkých jej zvukových kreáciách, ktorými dáva najavo svoj spevácky talent, ani o tých moderných hračkách, ktoré jačia o stošesť, ale o niečom omnoho zábavnejšom - búchaním vecami navzájom o seba, o zem, o nábytok, o Bennyho, o mňa... A pomaly, ale isto, demoluje byt.🙃
Keď Chrumka zalomí, je tu nezvyčajné ticho, až som z toho niekedy nesvoja a mám ju chuť zobudiť...



Zubov nepribudlo, stále má dva kusy, ale tie horné lopatky ju trápia riadne, niektoré dni prechádzame s teplotou, niektoré bez, ale ona sa tvári, že ani tá teplota jej nevadí, tak je všetko v poriadku.

S príkrmami mám celkom úspech - chutí jej skoro všetko, asi bude papkáč po tatovi (len dúfam, že po ňom podedila aj spaľovanie). Je pravda, že moje mliečko stále chutí najviac, z čoho sa veľmi teším a dúfam, že ešte dlllllllllho jej ho budem môcť dávať.



Tento mesiac Chrumka absolvovala svojho prvého Mikuláša a o týždeň neskôr aj svoje prvé meniny.
Na Mikuláša dostala knižku Môj macko a na meniny dostala Žabiatko. Je to klasika, ktorá nesmie chýbať a tak sme príjemne rozšírili knižnicu. Premýšľam, či po Vianociach naozaj nebudem musieť nejakú kúpiť...



Na meniny však dostala aj iný výnimočný darček - vianočný stromček. Tento rok som stavala skôr, kvôli nej... 😇



Lulu mi, samozrejme, so zdobením výdatne pomáhala, gule som naháňala po celej obývačke, ale najväčší úspech mali svetielka. To bolo radosti...

A asi pri zdobení na Luciu už aj ostaneme. Môže to byť jedna z našich rodinných tradícií. Tak nejako sa cítim vianočnejšie - počasie nám to tento rok veľmi neuľahčuje, ale Lulu sa na ňu už riadne chystá...



Stále sleduje živú panorámu a asi si predstavuje, aké to tu bude... Neujde jej jediná minúta, niekedy mám pocit, že ani nedýcha



K obľúbeným činnostiam patrí aj hra na schovávačku, dokáže sa chichúňať do aleluja a mne to robí život krajším.



Ako som spomínala tie tradície, ďalšie na zozname sú koledy, Lulu je vcelku muzikálny typ, hudba nás sprevádza skoro celý deň, koledy sa jej páčia a ak aj spievam a tancujem, koniec sveta, rehúňa sa, až sa zajakáva - asi som dobrý objekt. To som to dopracovala...
Dnes asi trochu chaotický príspevok, ale aj také dni sú...

Prvý advent

Aj napriek nie veľmi zimnému počasiu mám tento rok veľmi skoro vianočnú náladu.
Pri pohľade z okna má síce človek pocit, že každú chvíľu vyskočia snežienky, ale nevadí, ja tu blbnem s adventným kalendárom, guľami a svetielkami.


Asi to bude tým, že u nás pribudla Chrumka a teda Vianoce budú tento rok iné, výnimočné.
V každom prípade, moja radosť sa pretavila do prvej výzdoby, z ktorej sa vytešujem.
Treba ju síce ešte doladiť, zohnať nejakú tú čečinu a bobuľky, ale ak to takto pôjde ďalej, o chvíľu budú vianočné ozdoby všade, aj v kúpeľni - mali by mi asi zakázať prístup k dlhoročným zásobám v šatníku a určite by ma mali odpojiť od internetu...😋



Ale aby som ani tomu počasiu toľko nekrivdila... Vonku predsa len už aj prituhuje, ráno treba oškrabávať autá, inovať sa v tieni drží aj doobeda, prechádzky sú čoraz rezkejšie a keďže sneh tu dole ešte nie je, poctivo s Chrumkou pozeráme náš obľúbený program - živú panorámu, aby sme sa správne naladili...❄️
Snáď sa snehu čoskoro dočkáme aj tu dole - áno, vždy som frflala, že kto chce sneh, nech si za ním ide na hory, ale keď ja sa taaak teším, ako zareaguje krpatá...☃
Inak u nás doma asi nič nové... Chrumka nasosáva všetko, čo pred ňou neujde, najnovšie sa zgúľa z podložky a nasosáva podlahu, Benny je čím ďalej tým viac ohrozeným tvorom a vďaka tým dvom perličkám na spodnej čeľusti, je už aj dosť nebezpečná myška hryzka.🐭



Z obývačkovej steny sme kvôli bezpečnosti a zvedavosti odstránili kľučky zo šuflíkov, pretože pri rýchlosti premiestňovania malej Stvory je čoraz ťažšie zabrániť úrazu.



Už teraz uvažujem, kam so stromčekom, pretože na zemi asi nebude v bezpečí... Hm... Veď ja niečo vymyslím...🎄

Postoj, chvíľa...

Vždy som vedela, že keď raz budem mať dieťa, budem ho neskutočne ľúbiť, ale to, čo cítim, som skutočne nečakala.
Chrumka sa dostáva do veku, kedy už sa priplichtí pritúliť, keď ma hľadá, lebo som práve v sprche a nie pri nej a keď mi úplne nezištne, takým tým čistým detským spôsobom prejaví svoju lásku, keď sa vrátim a ona sa rozžiari ako slniečko.
Dnes v noci mi aj slzička šťastia vypadla, keď sa to moje treštidielko otočilo ku mne, pritúlilo sa, oprelo čelo o moje, položilo rúčku na moje líce a spokojne odfukovalo... Juj, pre takéto chvíle sa oplatí žiť ♡♡♡
Pred chvíľou sa udiala ešte jedna veľká vec, z ktorej sa teším a zároveň sa desím toho, ako ten čas šialene letí...
Lucka sama bez pomoci vyhupla na štyri. Najprv som bola nešťastná, lebo som to nestihla odfotiť, ale očividne sa jej to páčilo, lebo o chvíľu to zopakovala a mne sa podarilo to zachytiť... :)
Ako dlho potrvá kým naštartuje vrtuľu v zadku? Zábava začína a musím urobiť bezpečnostné opatrenia, nech nepríde o svoje dva práve vyrastené tesáky :)
Mimochodom, na tesáky som zaobstarala prvú kefku, ktorá sa Chrumke silno páči a nechce mi ju vrátiť - čo sa za mladi naučí... :)

Plazúň a iné radosti, alebo čo sa u nás za posledné dni dialo

Neviem, ako inak by som nazvala toto obdobie našej malej Chrumky. Ešte sa to nedá nazvať lezením, je to skôr plazenie, preto ten plazúň. Premiestni sa všade tam, kam potrebuje smiešnym posunom.
Ona je spokojná, že dosiahla svoje a ja som spokojná, že je ona spokojná.
Točenie a lá hodiny, to je na dennom poriadku už dávno a pomaly skúša pridávať aj húsenicu - nadvihne ricinu, podsunie kolienka, dvihne sa do jógovej asány zvanej pes a hodí sa do strany - dopredu to ešte nejde, keďže je predkom zarytá v podložke :P, napriek tomu, podložka už pomaly nestačí jej pohybovým zdatnostiam.
Často už končí mimo podložky a keďže máme všade dlažbu, futaším objednať ďalšie penové puzzle, nech jej to tu vypolstrujem, aby mohla objavovať nové zákutia :)

Ďalšia dôležitá novinka posledných dní - už sa ukazuje druhý zúbok a ja nestačím žasnúť nad rýchlosťou, ako sa všetko deje. Zrazu je z nej šelma zubatá, ktorá rada obhlodáva moje plece. Ešte ich, potvory, nie je vidieť natoľko, aby to stálo za fotku, ale aj to príde a potom zuby, traste sa :)

Predvčerom som mala potrebu, na dokreslenie jesennej atmosféry, popočúvať trošku šanzónov, nakoľko k jesennému počasiu, pre mňa osobne, patria a tak som roztočila CD Edith Piaf. Vonku nádherne svietilo slniečko, za oknom (nad strechami bytoviek) nádherne sfarbená scenéria hôr a vinohradov, nasosla som teda Chrumku a vychutnávam. Zrazu sa Chrumka odsosne, otočí sa na bruško, podoprie hlávku rúčkami a zasnene počúva. Zahrialo ma pri srdci, že aj toto máme spoločné, dieťa predsa len podedilo nejaký ten gén po mne a ja sa z toho neskutočne teším. :) a zároveň ma zamrzelo, že telefón je na druhej strane izby na nabíjačke a ja túto chvíľu nemôžem zvečniť.

V piatok poobede dorazili nové literárne počiny do zbierky a to Deníček moderního fotra 1 a 2. Keď som večer uložila krpatú, ľahla som si k nej a započala študovanie pohľadu z druhej strany. Mala som čo robiť, aby som udusila všetky rehoty a nezobudila malú. Ďakujem za takýchto ľudí, ktorí majú nadhľad, prekypujú humorom a robia mi tak toto už aj tak nádherné obdobie materskej ešte krajším.

Včera sme boli v Rakúsku na nákupy a cestou domov sme sa zastavili u Jojovho kolegu. A úprimne, keby sa to čo len trochu dalo, sťahujem sa hneď. Ten výhľad, ticho, poriadok a pohoda, sú oproti bývaniu tu - všade bordel, netolerantní ľudia, výhľad susedovi do okna, zastavané všetko, kam len človek pozrie, človek sa nemá pomaly kde prejsť, resp. keď aj vyrazí na prechádzku, neexistuje u nás normálny chodník (buď je posiaty parkujúcimi autami a teda mamička s kočíkom nemá šancu, alebo je tak rozbitý, že mamička s kočíkom nemá šancu - ostáva možnosť ísť po ceste a triasť sa pri krajnici pri každom diviakovi sediacom v aute, ktorý v obytnej zóne letí 50 a viac)... Tak som si pofrflala :P a pripájam ten parádny výhľad z okna, čo tam majú :)

Pri dnešnom usmoklenom počasí sa len povaľujeme - Lucka s tatom chrnia a ja s Bennym sa túlime na sedačke so šálkou čaju.
Ech, asi sa pridám k nim a tiež dám nedeľný poobedný spánok :)

Neskorá jeseň

Aj neskorá jeseň má svoje čaro.
Ranné hmly, inovať, ale aj poobedné slniečko, lietajúce babie leto, padajúce lístie.
Dnes som si po dlhej dobe naozaj vychutnala prechádzku.
S Chrumkou sme boli skoro celý deň vonku.
Ráno sme najprv vyvenčili Bennuša a potom dali spoločného šlofíka, na obed sme šli na poradňu.
Chrumka má obdivuhodné miery na polročné dojčené dieťa :P 8470g a 71cm.
Na stole sa metala ako kapor na suchu pri pokuse premiestniť sa k tomu zaujímavému obrázku na druhej strane stola, sestrička ju ledva odmerala, pretože Chrumka si robila zálusk na meter, rybičky skoro neprežili útok, lebo len čo zmerčila akvárium, pokúsila sa prekotúľať cez sklo k tým plávajúcim tvorčekom :D
Po poradni som obvolala všetkých možných príbuzných, aby som pozdieľala svoju radosť z prosperujúceho potomka a zamierila som si to k babke.

Ooo, dnes zacinkal prvý zúbok, skoro by som zabudla. Objavila som v sebe novú obsesiu - stále jej ho nahmatávam, chúďa malé... :P

Chrumka u babky prevetrala obývačku, zaspievala zopár arií, zjedla štvrť jabĺčkovej výživy a na pol hodinku zalomila, aby mohla opäť v plnej sile dať všetkých do pozoru. Neverila by som, ako sa to dieťa rýchlo premiestňuje, aj keď nevie ešte chodiť :)
Cucla si na cestu mliečka a šli sme venčiť Bennyho. Dnes bolo vonku tak úžasne, že sa rozhodla trochu si pospať na čerstvom vzduchu, takže som Bennyho odniesla domov a my sme dali Tour de Jur :)
Všade o nej rozširujem, ako nerada spí v kočíku. Dnes ukázala, že aj to vie - vrátili sme sa domov za tmy, pretože slečna potiahla dve hodinky.
Mňa príjemne bolia nohy a musím povedať, že to všade prítomné šušťanie lístia a jeho pomalé padanie na zem, keď zafúka vetrík, úžasné ostré slniečko, ticho... Nastavila som tomuto všetkému tvár, privrela oči a užívala si tú úžasnú atmosféru. Dúfam, že takéto počasie ešte chvíľu vydrží. Dodalo mi kopu energie.
Trochu som sa bála, že po takom výdatnom spánku dnes naša strela ani spať nebude, ale zaspala štandardne a spokojne si odfukuje.

6 mesiacov

Áno, Chrumka má už pol roka.
Mala ho v piatok, ale mne sa podarilo k PC sadnúť až teraz, keďže som bola empatickou matkou a boleli ma zuby spolu s ňou. Tie moje ma dohnali až na pohotovosť. Keby to moje drobča vedelo, že vykľutím tých bielych potvoriek to nekončí...
Kopa prádla na žehlenie nezmizla, ako som dúfala a tak som sa dnes na ňu vrhla so všetkými nabratými silami a elánom, ale asi ide o zakliatu horu, z ktorej, keď sa odoberie, narastie dvakrát taká veľká... Vďaka, Chrumka, za tvoju radosť z prezliekania, mama rada žehlí :)
No ale späť k tomu veľkému výmesačiu :)
Chrumku v piatok s jej pol rokom opustila tohto mesačná migréna a tak zapla vrtuľu v zadku a dobieha všetko zameškané.
Objavila nový pohyb - točenie sa okolo vlastnej osi. Položím ju na zem a tam, kde mala pred chvíľkou hlavu, má teraz nohy. Už si pohodlne dočiahne na všetko, čo práve potrebuje preskúmať pusou. Samozrejme, vždy tie najnevhodnejšie veci ako mobil, ovládač od televízora, papierové vreckovky a ak sa nepodarí Bennymu zdrhnúť, tak aj jeho noha, chvost, alebo ucho. Našťastie, ešte stále je rýchlejší ako ona :)
V mimike sa tiež objavil nový prvok - krčenie nošteka, cerenie neexistujúceho chrupu a tvárenie sa na zákerné škodoradostné decko. Keby dala ešte aj zvukový efekt ako "muahaha", tak jej to aj uverím :)
Slintanie a pľutie tiež prešli na vyšší level. Nestačí oslintať všetko a všetkých v širokom okolí, najnovšie vyplazuje jazyk, fúka a fŕka. Najzábavnejšie je to s plnou pusou kaše. Keď sme pri kaši... Aj kopanie mi do misky, ktorú držím v rukách, je veľmi trendy. Aj ja sa, podľa vzoru Chrumky, rada často prezliekam. Ešteže máme umývač podlahy v podobe Bennyho, ktorému ryžová kaša s materským mliekom preveľmi chutí :)
Ďalej sa Chrumka naučila dávať "pápá", dáva ho stále, všetkým a všetkému, so všetkým, čo drží v ruke - nadšenie jej nechýba.
A aby urobila radosť aj mne a nie len babkám, nedáva už len "bababa", ale dnes pridala "mamama". Naozaj, mám to na videu, škoda, že to tam počujem len ja :D Ale o to predsa ide... :D
Ľúbim toto stvoreniatko ♡ a už sa neviem dočkať rána, kedy sa na mňa otočí, pokrčí ten svoj malý nos, vycerí sa a slastne zafučí. Božtek na noštek :*

Focaccia

Dnes bol krásny jesenný slnečný deň a presne také mám rada. Obliekla som Chrumku, zapriahla Bennyho a šli sme si vychutnať jeden z posledných pekných dní. Bolo to príjemné. To šušťanie suchého lístia pod nohami, plná tvár poletujúceho babieho leta... Idylka :)

Dnes bol Chrumkin veľký deň, dostala prvý príkrm - ryžovú kašu zarobenú s maminým mliečkom. Okrem bruška bola všade, dôležité však je, že jej chutilo a už odfukuje s plným bruškom - samozrejme, že sa dorazila mojim mliečkom a ja dúfam, že to tak ešte dlho bude :)

Včera mi prišla kuchárska kniha a hneď som sa nechala inšpirovať - upiekla som focacciu.
Je to rýchly a chutný taliansky chlebík a ja stále len chodím do kuchyne a odlamujem si.
Páči sa, recept, ak by mal niekto chuť.

170g hladkej múky
200g polohrubej múky
200ml vlažnej vody
1 ČL suchého droždia
5 PL olivového oleja
Bylinková soľ
Sušené olivy (nemala som sušené, šli normálne)

Postup:
Zmiešame preosiatu múku s vodou, droždím a 2 lyžicami oleja. Vypracujeme cesto, ktoré miesime asi štvrť hodinku. Cesto vložíme do väčšej misy, prikryjeme vlhkou utierkou a necháme odpočívať 90 minút.
Cesto pomaly premiesime, aby sme z neho vytlačili vzduchové bubliny a vložíme do kruhovej formy s priemerom 30 cm, ktorú sme si predtým vymastili olivovým olejom. Opäť necháme prikryté pol hodinku.
Cesto postláčame prstami, aby vznikli jamky, pokvapkáme zvyškom oleja a potrieme aj kraje, posolíme bylinkovou soľou a olivami, znova necháme pol hodinku stáť.
Rúru si predhrejeme na 200 stupňov, cesto pofŕkame vodou a pečieme cca 40 minút.
Dobrú chuť a dobrú noc :)

Migréna

Chrumku dnes zasa trápi migréna...
Teda... Trápi skôr mňa, lebo na nej, okrem vykrútenej hlavičky, nič nebadať. Usmieva sa ako lečo, vykrikuje, spieva, pľuje, máva nohami a rukami, hádže okolo seba hračky, strká si ich do úst a zasa hádže... Štandardný deň...
Len tá hlavička...
Snáď zasa zmizne tak rýchlo, ako prišla...
Hlavné je, že sa babizňa usmieva :*

S Chrumkou nemáme vo zvyku dlho nad niečím vyplakávať, preto zmena témy...
Včera som si dala kondičnú jazdu a musím sa priznať, že som z nej nemala nakoniec až taký stres, ako som si myslela a že ma to celkom aj bavilo po dlhom čase :)
Ale je pravda, že v nedeľu sú úžasne prázdne cesty, aj počasie bolo ideálne. Chrumka mala vzadu parťáka, tato jej tam robil opičky.
Vo štvrtok tam bude asi sedieť sama. Ak nám to pôjde, môžeme vyraziť do sveta častejšie :) a môžem ju aj na plávanie prihlásiť... A môžeme aj na nákupy vyraziť... Hm... To radšej nie, toľko na sporiacom účte asi nemáme :D

Prijmem rady, nápady a skúsenosti, ako na prvé príkrmy, nakoľko som si spôsobila riadny informačný mišung. Súčasná literatúra radí začať obilnými kašami, následne pridať zeleninové pyré a nakoniec ovocné. Bola som tak aj nastavená, že pôjdem týmto smerom, ale...
Naše mamy sú, samozrejme, iného názoru. Jedna začínala rožkovou kašou, druhá banánom a jablkom a vzácne sa obe zhodujú v tom, že moja snaha poskytnúť malej bio, resp. čo najmenej chemicky ošetrené potraviny, je hlúposť a márna snaha, lebo doba je taká...
Možno... A možno nie...

Lezie na mňa nejaká mlsná ako píšem o poživatinách...  Asi si idem spraviť palacinky... Alebo... Žeby ten koláčik, na ktorý mi včera poslala recept sestra?
Uvidím...
Ak sa rozhodnem pre koláčik, neskôr pridám recept ;)

Pozitívne dni

Názov asi najviac vystihuje momentálne obdobie v našom živote... Veľké KLOP KLOP KLOP, aby som to neuriekla... :)
Tatík dostal prácu, z čoho sa veľmi tešíme a dúfame, že sa mu bude páčiť.
Pre mňa to znamená oprášenie vodičáku, z čoho mám riadne obavy, ale musím sa na to pozerať pozitívne, budeme môcť s Chrumkou vyraziť na záťahy :) Takže dnes poobede vyrážam na cesty... Uff... Ešteže sa kočík zmestí aj do mojej Žaby a nemusím sa tak učiť aj na iné auto :)
Ďalšia vec, z ktorej sa preveľmi teším je, že mi prišli knižky, ktoré mi oprášia všetky tie krásne detské hry, pesničky, riekanky, hádanky, čo máme všetci kdesi v zadných šuflíkoch pamäte poschovávané z čias škôlky. Už mi akosi dochádzali nápady, čo tej Chrumke spievať a zacyklila som sa na troch pesničkách :P
Prejavuje sa to Chrumkiným unudeným žundraním a pľutím na všetko okolo seba... Alebo to je tými vyliezajúcimi zubmi? V každom prípade, musím tú stvoričku nejako upútať, aby nemrnkala, trhá mi to srdce...
Aby som si ešte väčšiu radosť urobila, nakúpila som si retro potraviny (nechápem, prečo moja polovička nezdieľala nadšenie so mnou a pol košíka mi vyložila, ale čo to som ukoristila)...
A ešte sa chystá jedna veľká zmena, Chrumka javí megazáujem o všetko, čo jem a pijem (až sa tak trasie, keď zbadá jedlo), asi treba pristúpiť k zoznamovaniu s potravinami, silno teda študujem, aby som si spravila plán, čím začnem, ako začnem, prečo začnem, kde začnem a tak. Už mi každé sústo nezávidí len náš Bennušo, ale aj Chrumka, ktorá celý proces sprevádza hlasným mliaskaním a oblizovaním sa :) Začínam sa tešiť na prvé lyžičky, znechutené tváričky a kašičky všade, len nie v brušku. Určite zdokumentujem a prinesiem správu, keď sa na to vrhnem :)
Peknú slnečnú sobotu prajem ;)

Ľahká nátierka

Dnes vykuklo slniečko a tak sme vyrazili s Chrumkou do ulíc. Neporovnateľná prechádzka so včerajškom. Lucka síce nespala - málokedy sa jej taký psí kúsok podarí v kočíku, zato mi však pekne vyhrávala na svojich hlučných hračkách - odkedy našla správne gombíky, ideme ako kolotočiari.
Slniečko, prechádzka, čerstvý vzduch, vyhladlo nám. Šup domov, nakŕmiť stvoru, ktorá zaspala - čo na tom, že až doma, a tak som mala priestor aj pre svoj pokrm a rýchlo som si urobila ľahkú nátierku.
Neviem, prečo sa volá ľahká a nie mrkvovovajíčkovojogurtovolučinová, ale je to už raz tak.
Našla som recept, zaujal ma, spravila som, zjedla som, recept uložila a určite si to zopakujem.
Ak by mal niekto záujem o rýchlu, ľahkú a chutnú, páči sa:
1 lučina
1 biely jogurt
trochu masla
trochu soli
2 vajíčka
1 mrkva
Vajíčka a mrkvu si nastrúhame na jemnom strúhadle, pridáme všetko ostatné, poriadne zmiešame a hotovo :)
Dobrú chuť!

Keď susedia prerábajú

Keď sa susedia rozhodnú kompletne prerobiť kúpeľnu, treba sa tešiť spolu s nimi. Chrumka sa veľmi tešila z príjemného pravidelného zvuku príklepovej vŕtačky, malo to len jednu chybu, nespala... Benny sa tešil menej, zo strachu nielen, že nespal, ale zjašene pobehoval po byte a brechal. Takže dážď-nedážď, ide sa von, nech dieťa trochu pospí.
Vonku sa situácia zmenila... Rada by som napísala, že priaznivo, ale to by som asi veľa chcela... :P
Benny bol naďalej nespokojný, s padajúcou vodou nie je kamarát, no k nespokojnej posádke sa pridala aj Lucka, nedostatok pohybu a zrakových podnetov vďaka streche a pršiplášťu, jej na radosti z čerstvého vzduchu nepridali...
Stočila som to teda k babine dúfajúc, že pospí tam. Chyba lávky, susedovie syn chvátal niečo besné na gitare, Lucka si veselo spievala :)
Prišli sme domov dúfajúc, že roboši skončili (na nástenke bolo písané, že robiť budú do piatej), neskončili... Asi mám iný čas, alebo sa náš byt nachádza v inom časovom pásme.
V každom prípade, Chrumka zaspala.  Hodina spánku cez deň bola naozaj primálo... Sladké sníčky, dievčatko...
Pozerám, že nás čaká veselý týžden.
Bennymu dostane štuple do uší a Chrumke sa to predsa páči...

Sobota večer

Posledné dni si Chrumka večerné kúpanie naozaj užíva. Voda je všade. Keď vravím, že všade, aj to tak myslím. Ja sa môžem žmýkať, zem je druhá vanička a strop... Hm...
Krpatá sa spokojne vyblbla a zaspala po pol strane rozprávky, spí mi po pravom boku. Benny sa vypýtal k nám hore a spí mi po ľavom boku. Tato, len čo upratal spúšť v kúpeľni, zhrabol drobné a vybehol na pivko po dlhom pracovnom dni a týždni.
Osamela som tu obložená ako chlebíček, ohrievaná svojimi súkromnými ohrievačmi a rozmýšľam, čo s načatým večerom.
Telka nie je moja kamarátka a tak otváram knihu. Snáď vydržím viac ako Chrumka a dostanem sa aj na druhú stranu.
Pekný večer ;)

Máme nový ventilátor

Áno, na zimu... V podobe Chrumky... Otáča sa rýchlosťou blesku, až robí prievan. Musela som ju presťahovať na zem, z čoho sa potešil náš Benny, lebo získal nového škrabača a veeeľkúúú kopu hračiek - teda, to si myslí len on a toto mu bude prechádzať len dovtedy, kým si Chrumka uvedomí, že hračky sú jej vlastníctvom.
Zatiaľ je veľmi veľkorysá a delí sa s ním o všetko - chvíľku číta ústami knižku o zvieratkách ona, chvíľku Benny... No nič, nevadí... Budujeme imunitu... Očkovanie je šuvix...
Pomaly si zvykám na nový ranný rituál - skôr, ako si umyjem zuby, povysávam byt, nasleduje cvičenie vojtovky, oblečenie Chrumky a až potom mám nárok na hygienu a raňajky.
Nevadí...
Bennyho venčenie sa tiež mierne pozmenilo - prebehne v predzáhradke a na prechádzku si počká do obeda, kedy sa Chrumka nahlodá a môže ísť spokojne odfukovať do kočíka, v tomto počasí sa predsa tak dobre spí - škoda len, že my s Bennym túto jej radosť nezdieľame, lebo sa vraciame domov mokrí ako veľkonočné kuriatka - samozrejme, ak sa mi ho podarí presvedčiť, že tam vôôôbec neprší...
Hlásim, že zuby stále nič... Lezú v čudnom poradí - vyzerá to na horných 6 zubov naraz,,, Keď vylezú, buchneme šampáňo (detské), zakúpime zubnú kefku (detskú) a budeme čakať na ďalšie (zuby).
Chrumke sa začali páčiť hlučné hračky, z čoho sa veľmi tešil tato... Áno, tešil sa... Ale už ho to asi prešlo, keďže je televízny maniak a takto toho veľa z televízie nemal... Nevadí... Aj tak pozerá stále to isté dokola a pozná to naspamäť, zvuk nepotrebuje... :)
Keď tak spätne čítam tento príspevok, akosi často som použila slovíčko "nevadí", ale keď ono naozaj nič človeku nevadí, keď to malé stvorenie sa usmieva a je spokojné.
Pekný deň všetkým :)

Zuby

Potrebujem nejaké spoľahlivé osvedčené woo-doo na privolanie zubov. Vlastne... Privolané už určite sú, lebo Chrumku zdarne trápia už od štvrtého mesiaca, odkedy všetko putuje do úst, sliny sú úplne všade, biele beštie presvitajú na ďasienkach hore aj dole, ale nie a nie von.
Posledné dni sa pridala mrzutá nálada a zúrivé zakusovanie sprevádzané pohybmi napodobňujúce trhanie koristi na kusy, na čo nie som zvyknutá pri našom smejovi a tak všetko ide bokom a veselo si ceckatieme, nakoľko spokojná je len na mne.
Ale kto za mňa požehlí tie kopy bielizne? V čom bude o pár dní to dieťa chodiť, keď neožehlím?
Kto za mňa navarí, aby sme s mužom od hladu nepomreli? Chrumka nepomre, cisterna je plná...
Kto za mňa uprace?
Hm...
A tak tu ležím, dieťa na mne odfukuje, ja do seba pchám aspoň sušienky s jablkom, nech predsa len cisterna nevyschne a čakám... Čakám na Godota... Vlastne nie... Čakám na ten prvý zub, snáď bude po ňom opäť veselšie.
Ale ak poznáte nejaké dobré recepty, ako na ne, sem sa s nimi... :)

Zapekané cestoviny s tekvicou

Prvý deň od mojich vnútorných sľubov a môžem skonštatovať nasledovné.
Odolala som pokušeniu objednávať a bolo to naozaj TAKÉ ťažké.
Odolala som pokušeniu poradiť tam, kde o to nestáli a bolo to úžasne jednoduché.
Do tretice som ráno s nadšením pozrela do chladničky, čo zdravé si urobím na obed a pri tom úbohom pohľade, ma moje nadšenie rýchlo opustilo. S nádejou som pozrela do mrazničky, kde sa bezducho povaľovali namrazené zásoby sáčkov s materským mliekom.
Ešte raz som pozrela do chladničky a potom som predsa len vyhrabala zo spodku zásuvky na zeleninu jednu tekvicu.
Paráda, niečo vymyslím. Našla som dva príjemné recepty, jeden na cestoviny a druhý na koláč. Koláč sa však odkladá pre nedostatok Chrumkinej spolupráce.
Recept na cestoviny a malú vizualizáciu však ponúkam ;)
PS: Oproti receptu som musela urobiť malú zmenu - pridala som slaninu, aby to nebolo úplne zdravé a nespôsobila tak svojmu organizmu šok a napokon preto, ze môj muž by mi to asi nezjedol :P

Čo potrebujeme:
400g cestovín
2 PL olivového oleja
3 šálky tekvicového pyré (ja som len nastrúhala)
1/4 šálky parmezánu
1/4 šálky eidamu
1 cibuľa
1/2 šálky mlieka
1/4 šálky strúhanky
soľ
čierne korenie
muškátový oriešok

Ako na to:
Rúru si predohrejeme na 200 stupňov, zapekaciu misu jemne potrieme olivovým olejom. Cestoviny uvaríme v osolenej vode.
Na panvici si rozohrejeme olej, speníme cibuľku, dochutíme korením, soľou a muškátovým orieškom. V tejto fáze som pridala trochu slaniny a mierne opiekla. Následne pridáme tekvicové pyré so syrmi, mliekom a miešame, dokiaľ sa syry nerozpustia a nevytvorí sa hladká omáčka. Touto omáčkou prelejeme cestoviny, premiešame a vrch posypeme strúhankou. Zapekáme 25-30 minút, aby bol vrch pekne hnedý a chrumkavý.

Dobrú chuť

Som mama

Dnes si kuriéri u nás podávali kľučky a ja som si musela sľúbiť, že to musí skončiť.
1. Nestíham to všetko čítať
2. Nemám to kam dávať
3. O mesiac prestáva chodiť materská, začína chodiť rodičovský príspevok.. Pfff...
No ale... Ale konečne, okrem mnohých iných príjemných a dlhoočakávaných, prišiel aj literárny počin s názvom: Som mama od Kristíny Farkašovej. Už sa teším, ako si prečítam niečo menej vážne a momentálne blízke :)
Takže, len čo Chrumka zavrie očká, začítam sa do prvých riadkov a verím, že ju zhltnem jedným šupom ako poslednú knižku tohto typu, kedy som sa príjemne pobavila, v mnohom spoznala a obrnila do budúcnosti, čo nás to ešte čaká.
Mám rada, keď si v reálnych, vtipne podaných, príbehoch nájdem poučenie sama, vždy mi to lepšie padne, ako dobre mienené rady okolia, o ktoré nežiadam a aj tak prichádzajú.
Najhoršie je, že aj keď s dobrým úmyslom, tiež k tomu niekedy skĺznem a potom ma to mrzí. Mrzí ma, že aj ja robím to, čo nechcem, aby iní robili mne. Tak, ako to nie vždy dobre padne mne, nemusí ani tej strane, ktorej ich smerujem ja a tak, dnešný druhý sľub, ak sa na mňa niekto vyslovene neobráti so žiadosťou o radu, nebudem sa snažiť veci zmeniť tam, kde o to nie je záujem. Niekedy je to také ťažké, keď vidím niečo šialené, ale prečo si robiť nepriateľov? Môj jazyk pár kúsancov znesie :)
No a do tretice, sľúbila som si, že začnem opäť zdravšie nakupovať a jesť, držím si palce, lebo odkedy pominuli nevoľnosti, som nezastaviteľná :P Takže oprašujem zdravé knižky, aplikáciu v telefóne a čoskoro sa snáď pochválim aj s nejakou zdravou mňamózou :)

Ďakujem

Ďakujem za každý deň, za každý deň s mojou malou rodinkou, za usmievavú a zdravú Chrumku, za stredoeurópske počasie, za splnené sny, za strechu nad hlavou, za starostlivého muža, za užundraného jazveca, za sestru, ktorá ma dokáže schladiť aj povzbudiť v jednom, za sesternice, na ktoré sa môžem obrátiť s každou z mojich mamičkovských boliestok, za tých pár priateliek, aj keď som s nimi v kontakte len cez chat, za všetko dobré aj menej dobré, čo sa okolo deje, za všetko...
Keď som pred pár rokmi háčkovala deku, ani som sa neodvažovala dúfať, že budem mať dcérku (Jojo vždy túžil po synovi a žartovne ma vystríhal, že bez syna sa nemám vracať domov, no akási prezieravosť ma donútila použiť dievčenské farby).
Malá sa v nej teraz s nadšením rada váľa, motá, učučkáva ♡
Keď som pred pár rokmi počúvala, ako zúfalé mamičky cvičia Vojtovku s jačiacimi detičkami, ani ma len nenapadlo, že sa to bude týkať aj mňa. S tým rozdielom, že Chrumka sa škerila počas celého cvičenia a našťastie, cvičíme len ako akúsi prevenciu (KLOP, KLOP, KLOP).
Keď som pred pár rokmi počúvala reči mamičiek, aké je ťažké nechať dieťa prvý krát na chvíľu u starých rodičov, nechápala som, no dnes som naplno pochopila. Zaspala u svokrovcov, nás prepadol vlčí hlad a keďže doma v chladničke viseli len pavučiny, šli sme sa len rýchlo najesť, ale aj tak som sa skoro zjašila od predstáv, čo bude, keď sa zobudí a ja tam nebudem. Nakoniec to zvládla, ako vždy s výškerom, a mňa paradoxne pichlo pri srdci, že ani neskrivila ústočká, keď ma nezbadala :)
A preto a pre oveľa viac - ďakujem. Ďakujem za svoj život so všetkým, čo k nemu patrí.

Nákupná maniačka

Chrumka včerajšok statočne dospala. Vstala o štvrť na deväť, vyspatádoružova a keď pípla SMS, že dnes kuriér doručí dve zásielky, obom sa nám rozhoreli v očiach spokojné plamienky.
Nastalo vyhutovanie, čo to z toho kvanta objednávok môže byť? Mama si totiž vypestovala celkom slušnú závislosť na internetových obchodoch a bazároch. Neprišli sme na to a ak aj na to Chrumka náhodou prišla, nechcela mi to prezradiť. Nedočkavo som teda očakávala kuriéra. Keď konečne dorazil a prebrala som balíčky, Chrumka nedočkavo škrabkala po kartóne - spokojne som si pomyslela: bude po mame.
V balíčkoch prišli ďalšie knižky a ja sa modlím, aby malá podedila aj knihomoľské gény po mne, inak si môžem otvoriť detskú knižnicu.
Po rozbalení balíčkov a počiatočnej radosti, upratujem kartónové puzzle, ktoré mi Benny pripravil ako prekvapenie číslo dva a teraz si spokojne s nevinnou nemou tváričkou odpočíva v peliešku.
Dnes už nikoho nečakám, nakŕmim stvoru a ideme sa prevetrať von, keď už tak pekne vykuklo slniečko.

Krst, prvý pokus

Dnes sme absolvovali takú malú prípravu - krstil sa Luckin bratranec Maťko, Lucku to čaká o mesiac. Chrumka starostlivo rekognoskovala terén, aby vedela, do čoho ide. Prekvapivo sa jej páčilo, nerozhodilo ju čudné svetlo, zvony, ani kopa ľudí. Dokonca si aj chvíľu pospievala a ja som nevedela, či s ňou utekať von, aby nerušila slávnosť, alebo nechať prejaviť. Rozhodla som sa nechať prejaviť, veď toľko detí tam plakalo a ona si len veselo spievala. Po chvíli ju to aj tak zmohlo tak, že zaspala a spokojne odfukovala až do príchodu na obed. Tam, pre veľký úspech, pokračovala vo svojom vystúpení. Len škoda, že neviem identifikovať, ktorá z tých mnohých pesničiek, čo si spievame, to je, aby som sa pridala :)
Celkovo to zvládla na jednotku a ja dúfam, že o mesiac to dá opäť.
Po ťažkom dni už odfukuje na mame a mama si tak môže tiež nohy vyložiť bez výčitiek svedomia. Však nikto mi nič nemôže, keď stvora na mne oddychuje :D

Chrumka

Dovoľte mi, aby som Vám predstavila Chrumku.
Toto je ona... Zázrak nášho bytia :)
Momentálne sa všetko točí okolo nej, tak keď to budem náhodou preháňať, ospravedlňujem sa.
Chrumka, vlastným menom Lucka, sa narodila 30.4.2015 o 13:34 a prevrátila nám život hore nohami. Ale nebojím sa povedať, že tým správnym smerom.
Obe Vám prajeme príjemné čítanie našich dobrodružstiev ;)