Ďakujem

Ďakujem za každý deň, za každý deň s mojou malou rodinkou, za usmievavú a zdravú Chrumku, za stredoeurópske počasie, za splnené sny, za strechu nad hlavou, za starostlivého muža, za užundraného jazveca, za sestru, ktorá ma dokáže schladiť aj povzbudiť v jednom, za sesternice, na ktoré sa môžem obrátiť s každou z mojich mamičkovských boliestok, za tých pár priateliek, aj keď som s nimi v kontakte len cez chat, za všetko dobré aj menej dobré, čo sa okolo deje, za všetko...
Keď som pred pár rokmi háčkovala deku, ani som sa neodvažovala dúfať, že budem mať dcérku (Jojo vždy túžil po synovi a žartovne ma vystríhal, že bez syna sa nemám vracať domov, no akási prezieravosť ma donútila použiť dievčenské farby).
Malá sa v nej teraz s nadšením rada váľa, motá, učučkáva ♡
Keď som pred pár rokmi počúvala, ako zúfalé mamičky cvičia Vojtovku s jačiacimi detičkami, ani ma len nenapadlo, že sa to bude týkať aj mňa. S tým rozdielom, že Chrumka sa škerila počas celého cvičenia a našťastie, cvičíme len ako akúsi prevenciu (KLOP, KLOP, KLOP).
Keď som pred pár rokmi počúvala reči mamičiek, aké je ťažké nechať dieťa prvý krát na chvíľu u starých rodičov, nechápala som, no dnes som naplno pochopila. Zaspala u svokrovcov, nás prepadol vlčí hlad a keďže doma v chladničke viseli len pavučiny, šli sme sa len rýchlo najesť, ale aj tak som sa skoro zjašila od predstáv, čo bude, keď sa zobudí a ja tam nebudem. Nakoniec to zvládla, ako vždy s výškerom, a mňa paradoxne pichlo pri srdci, že ani neskrivila ústočká, keď ma nezbadala :)
A preto a pre oveľa viac - ďakujem. Ďakujem za svoj život so všetkým, čo k nemu patrí.