Vždy som vedela, že keď raz budem mať dieťa, budem ho neskutočne ľúbiť, ale to, čo cítim, som skutočne nečakala.
Chrumka sa dostáva do veku, kedy už sa priplichtí pritúliť, keď ma hľadá, lebo som práve v sprche a nie pri nej a keď mi úplne nezištne, takým tým čistým detským spôsobom prejaví svoju lásku, keď sa vrátim a ona sa rozžiari ako slniečko.
Dnes v noci mi aj slzička šťastia vypadla, keď sa to moje treštidielko otočilo ku mne, pritúlilo sa, oprelo čelo o moje, položilo rúčku na moje líce a spokojne odfukovalo... Juj, pre takéto chvíle sa oplatí žiť ♡♡♡
Pred chvíľou sa udiala ešte jedna veľká vec, z ktorej sa teším a zároveň sa desím toho, ako ten čas šialene letí...
Lucka sama bez pomoci vyhupla na štyri. Najprv som bola nešťastná, lebo som to nestihla odfotiť, ale očividne sa jej to páčilo, lebo o chvíľu to zopakovala a mne sa podarilo to zachytiť... :)
Ako dlho potrvá kým naštartuje vrtuľu v zadku? Zábava začína a musím urobiť bezpečnostné opatrenia, nech nepríde o svoje dva práve vyrastené tesáky :)
Mimochodom, na tesáky som zaobstarala prvú kefku, ktorá sa Chrumke silno páči a nechce mi ju vrátiť - čo sa za mladi naučí... :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára