Ona je spokojná, že dosiahla svoje a ja som spokojná, že je ona spokojná.
Točenie a lá hodiny, to je na dennom poriadku už dávno a pomaly skúša pridávať aj húsenicu - nadvihne ricinu, podsunie kolienka, dvihne sa do jógovej asány zvanej pes a hodí sa do strany - dopredu to ešte nejde, keďže je predkom zarytá v podložke :P, napriek tomu, podložka už pomaly nestačí jej pohybovým zdatnostiam.
Často už končí mimo podložky a keďže máme všade dlažbu, futaším objednať ďalšie penové puzzle, nech jej to tu vypolstrujem, aby mohla objavovať nové zákutia :)
Ďalšia dôležitá novinka posledných dní - už sa ukazuje druhý zúbok a ja nestačím žasnúť nad rýchlosťou, ako sa všetko deje. Zrazu je z nej šelma zubatá, ktorá rada obhlodáva moje plece. Ešte ich, potvory, nie je vidieť natoľko, aby to stálo za fotku, ale aj to príde a potom zuby, traste sa :)
Predvčerom som mala potrebu, na dokreslenie jesennej atmosféry, popočúvať trošku šanzónov, nakoľko k jesennému počasiu, pre mňa osobne, patria a tak som roztočila CD Edith Piaf. Vonku nádherne svietilo slniečko, za oknom (nad strechami bytoviek) nádherne sfarbená scenéria hôr a vinohradov, nasosla som teda Chrumku a vychutnávam. Zrazu sa Chrumka odsosne, otočí sa na bruško, podoprie hlávku rúčkami a zasnene počúva. Zahrialo ma pri srdci, že aj toto máme spoločné, dieťa predsa len podedilo nejaký ten gén po mne a ja sa z toho neskutočne teším. :) a zároveň ma zamrzelo, že telefón je na druhej strane izby na nabíjačke a ja túto chvíľu nemôžem zvečniť.
V piatok poobede dorazili nové literárne počiny do zbierky a to Deníček moderního fotra 1 a 2. Keď som večer uložila krpatú, ľahla som si k nej a započala študovanie pohľadu z druhej strany. Mala som čo robiť, aby som udusila všetky rehoty a nezobudila malú. Ďakujem za takýchto ľudí, ktorí majú nadhľad, prekypujú humorom a robia mi tak toto už aj tak nádherné obdobie materskej ešte krajším.
Včera sme boli v Rakúsku na nákupy a cestou domov sme sa zastavili u Jojovho kolegu. A úprimne, keby sa to čo len trochu dalo, sťahujem sa hneď. Ten výhľad, ticho, poriadok a pohoda, sú oproti bývaniu tu - všade bordel, netolerantní ľudia, výhľad susedovi do okna, zastavané všetko, kam len človek pozrie, človek sa nemá pomaly kde prejsť, resp. keď aj vyrazí na prechádzku, neexistuje u nás normálny chodník (buď je posiaty parkujúcimi autami a teda mamička s kočíkom nemá šancu, alebo je tak rozbitý, že mamička s kočíkom nemá šancu - ostáva možnosť ísť po ceste a triasť sa pri krajnici pri každom diviakovi sediacom v aute, ktorý v obytnej zóne letí 50 a viac)... Tak som si pofrflala :P a pripájam ten parádny výhľad z okna, čo tam majú :)
Pri dnešnom usmoklenom počasí sa len povaľujeme - Lucka s tatom chrnia a ja s Bennym sa túlime na sedačke so šálkou čaju.
Ech, asi sa pridám k nim a tiež dám nedeľný poobedný spánok :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára