Focaccia

Dnes bol krásny jesenný slnečný deň a presne také mám rada. Obliekla som Chrumku, zapriahla Bennyho a šli sme si vychutnať jeden z posledných pekných dní. Bolo to príjemné. To šušťanie suchého lístia pod nohami, plná tvár poletujúceho babieho leta... Idylka :)

Dnes bol Chrumkin veľký deň, dostala prvý príkrm - ryžovú kašu zarobenú s maminým mliečkom. Okrem bruška bola všade, dôležité však je, že jej chutilo a už odfukuje s plným bruškom - samozrejme, že sa dorazila mojim mliečkom a ja dúfam, že to tak ešte dlho bude :)

Včera mi prišla kuchárska kniha a hneď som sa nechala inšpirovať - upiekla som focacciu.
Je to rýchly a chutný taliansky chlebík a ja stále len chodím do kuchyne a odlamujem si.
Páči sa, recept, ak by mal niekto chuť.

170g hladkej múky
200g polohrubej múky
200ml vlažnej vody
1 ČL suchého droždia
5 PL olivového oleja
Bylinková soľ
Sušené olivy (nemala som sušené, šli normálne)

Postup:
Zmiešame preosiatu múku s vodou, droždím a 2 lyžicami oleja. Vypracujeme cesto, ktoré miesime asi štvrť hodinku. Cesto vložíme do väčšej misy, prikryjeme vlhkou utierkou a necháme odpočívať 90 minút.
Cesto pomaly premiesime, aby sme z neho vytlačili vzduchové bubliny a vložíme do kruhovej formy s priemerom 30 cm, ktorú sme si predtým vymastili olivovým olejom. Opäť necháme prikryté pol hodinku.
Cesto postláčame prstami, aby vznikli jamky, pokvapkáme zvyškom oleja a potrieme aj kraje, posolíme bylinkovou soľou a olivami, znova necháme pol hodinku stáť.
Rúru si predhrejeme na 200 stupňov, cesto pofŕkame vodou a pečieme cca 40 minút.
Dobrú chuť a dobrú noc :)

Migréna

Chrumku dnes zasa trápi migréna...
Teda... Trápi skôr mňa, lebo na nej, okrem vykrútenej hlavičky, nič nebadať. Usmieva sa ako lečo, vykrikuje, spieva, pľuje, máva nohami a rukami, hádže okolo seba hračky, strká si ich do úst a zasa hádže... Štandardný deň...
Len tá hlavička...
Snáď zasa zmizne tak rýchlo, ako prišla...
Hlavné je, že sa babizňa usmieva :*

S Chrumkou nemáme vo zvyku dlho nad niečím vyplakávať, preto zmena témy...
Včera som si dala kondičnú jazdu a musím sa priznať, že som z nej nemala nakoniec až taký stres, ako som si myslela a že ma to celkom aj bavilo po dlhom čase :)
Ale je pravda, že v nedeľu sú úžasne prázdne cesty, aj počasie bolo ideálne. Chrumka mala vzadu parťáka, tato jej tam robil opičky.
Vo štvrtok tam bude asi sedieť sama. Ak nám to pôjde, môžeme vyraziť do sveta častejšie :) a môžem ju aj na plávanie prihlásiť... A môžeme aj na nákupy vyraziť... Hm... To radšej nie, toľko na sporiacom účte asi nemáme :D

Prijmem rady, nápady a skúsenosti, ako na prvé príkrmy, nakoľko som si spôsobila riadny informačný mišung. Súčasná literatúra radí začať obilnými kašami, následne pridať zeleninové pyré a nakoniec ovocné. Bola som tak aj nastavená, že pôjdem týmto smerom, ale...
Naše mamy sú, samozrejme, iného názoru. Jedna začínala rožkovou kašou, druhá banánom a jablkom a vzácne sa obe zhodujú v tom, že moja snaha poskytnúť malej bio, resp. čo najmenej chemicky ošetrené potraviny, je hlúposť a márna snaha, lebo doba je taká...
Možno... A možno nie...

Lezie na mňa nejaká mlsná ako píšem o poživatinách...  Asi si idem spraviť palacinky... Alebo... Žeby ten koláčik, na ktorý mi včera poslala recept sestra?
Uvidím...
Ak sa rozhodnem pre koláčik, neskôr pridám recept ;)

Pozitívne dni

Názov asi najviac vystihuje momentálne obdobie v našom živote... Veľké KLOP KLOP KLOP, aby som to neuriekla... :)
Tatík dostal prácu, z čoho sa veľmi tešíme a dúfame, že sa mu bude páčiť.
Pre mňa to znamená oprášenie vodičáku, z čoho mám riadne obavy, ale musím sa na to pozerať pozitívne, budeme môcť s Chrumkou vyraziť na záťahy :) Takže dnes poobede vyrážam na cesty... Uff... Ešteže sa kočík zmestí aj do mojej Žaby a nemusím sa tak učiť aj na iné auto :)
Ďalšia vec, z ktorej sa preveľmi teším je, že mi prišli knižky, ktoré mi oprášia všetky tie krásne detské hry, pesničky, riekanky, hádanky, čo máme všetci kdesi v zadných šuflíkoch pamäte poschovávané z čias škôlky. Už mi akosi dochádzali nápady, čo tej Chrumke spievať a zacyklila som sa na troch pesničkách :P
Prejavuje sa to Chrumkiným unudeným žundraním a pľutím na všetko okolo seba... Alebo to je tými vyliezajúcimi zubmi? V každom prípade, musím tú stvoričku nejako upútať, aby nemrnkala, trhá mi to srdce...
Aby som si ešte väčšiu radosť urobila, nakúpila som si retro potraviny (nechápem, prečo moja polovička nezdieľala nadšenie so mnou a pol košíka mi vyložila, ale čo to som ukoristila)...
A ešte sa chystá jedna veľká zmena, Chrumka javí megazáujem o všetko, čo jem a pijem (až sa tak trasie, keď zbadá jedlo), asi treba pristúpiť k zoznamovaniu s potravinami, silno teda študujem, aby som si spravila plán, čím začnem, ako začnem, prečo začnem, kde začnem a tak. Už mi každé sústo nezávidí len náš Bennušo, ale aj Chrumka, ktorá celý proces sprevádza hlasným mliaskaním a oblizovaním sa :) Začínam sa tešiť na prvé lyžičky, znechutené tváričky a kašičky všade, len nie v brušku. Určite zdokumentujem a prinesiem správu, keď sa na to vrhnem :)
Peknú slnečnú sobotu prajem ;)

Ľahká nátierka

Dnes vykuklo slniečko a tak sme vyrazili s Chrumkou do ulíc. Neporovnateľná prechádzka so včerajškom. Lucka síce nespala - málokedy sa jej taký psí kúsok podarí v kočíku, zato mi však pekne vyhrávala na svojich hlučných hračkách - odkedy našla správne gombíky, ideme ako kolotočiari.
Slniečko, prechádzka, čerstvý vzduch, vyhladlo nám. Šup domov, nakŕmiť stvoru, ktorá zaspala - čo na tom, že až doma, a tak som mala priestor aj pre svoj pokrm a rýchlo som si urobila ľahkú nátierku.
Neviem, prečo sa volá ľahká a nie mrkvovovajíčkovojogurtovolučinová, ale je to už raz tak.
Našla som recept, zaujal ma, spravila som, zjedla som, recept uložila a určite si to zopakujem.
Ak by mal niekto záujem o rýchlu, ľahkú a chutnú, páči sa:
1 lučina
1 biely jogurt
trochu masla
trochu soli
2 vajíčka
1 mrkva
Vajíčka a mrkvu si nastrúhame na jemnom strúhadle, pridáme všetko ostatné, poriadne zmiešame a hotovo :)
Dobrú chuť!

Keď susedia prerábajú

Keď sa susedia rozhodnú kompletne prerobiť kúpeľnu, treba sa tešiť spolu s nimi. Chrumka sa veľmi tešila z príjemného pravidelného zvuku príklepovej vŕtačky, malo to len jednu chybu, nespala... Benny sa tešil menej, zo strachu nielen, že nespal, ale zjašene pobehoval po byte a brechal. Takže dážď-nedážď, ide sa von, nech dieťa trochu pospí.
Vonku sa situácia zmenila... Rada by som napísala, že priaznivo, ale to by som asi veľa chcela... :P
Benny bol naďalej nespokojný, s padajúcou vodou nie je kamarát, no k nespokojnej posádke sa pridala aj Lucka, nedostatok pohybu a zrakových podnetov vďaka streche a pršiplášťu, jej na radosti z čerstvého vzduchu nepridali...
Stočila som to teda k babine dúfajúc, že pospí tam. Chyba lávky, susedovie syn chvátal niečo besné na gitare, Lucka si veselo spievala :)
Prišli sme domov dúfajúc, že roboši skončili (na nástenke bolo písané, že robiť budú do piatej), neskončili... Asi mám iný čas, alebo sa náš byt nachádza v inom časovom pásme.
V každom prípade, Chrumka zaspala.  Hodina spánku cez deň bola naozaj primálo... Sladké sníčky, dievčatko...
Pozerám, že nás čaká veselý týžden.
Bennymu dostane štuple do uší a Chrumke sa to predsa páči...

Sobota večer

Posledné dni si Chrumka večerné kúpanie naozaj užíva. Voda je všade. Keď vravím, že všade, aj to tak myslím. Ja sa môžem žmýkať, zem je druhá vanička a strop... Hm...
Krpatá sa spokojne vyblbla a zaspala po pol strane rozprávky, spí mi po pravom boku. Benny sa vypýtal k nám hore a spí mi po ľavom boku. Tato, len čo upratal spúšť v kúpeľni, zhrabol drobné a vybehol na pivko po dlhom pracovnom dni a týždni.
Osamela som tu obložená ako chlebíček, ohrievaná svojimi súkromnými ohrievačmi a rozmýšľam, čo s načatým večerom.
Telka nie je moja kamarátka a tak otváram knihu. Snáď vydržím viac ako Chrumka a dostanem sa aj na druhú stranu.
Pekný večer ;)

Máme nový ventilátor

Áno, na zimu... V podobe Chrumky... Otáča sa rýchlosťou blesku, až robí prievan. Musela som ju presťahovať na zem, z čoho sa potešil náš Benny, lebo získal nového škrabača a veeeľkúúú kopu hračiek - teda, to si myslí len on a toto mu bude prechádzať len dovtedy, kým si Chrumka uvedomí, že hračky sú jej vlastníctvom.
Zatiaľ je veľmi veľkorysá a delí sa s ním o všetko - chvíľku číta ústami knižku o zvieratkách ona, chvíľku Benny... No nič, nevadí... Budujeme imunitu... Očkovanie je šuvix...
Pomaly si zvykám na nový ranný rituál - skôr, ako si umyjem zuby, povysávam byt, nasleduje cvičenie vojtovky, oblečenie Chrumky a až potom mám nárok na hygienu a raňajky.
Nevadí...
Bennyho venčenie sa tiež mierne pozmenilo - prebehne v predzáhradke a na prechádzku si počká do obeda, kedy sa Chrumka nahlodá a môže ísť spokojne odfukovať do kočíka, v tomto počasí sa predsa tak dobre spí - škoda len, že my s Bennym túto jej radosť nezdieľame, lebo sa vraciame domov mokrí ako veľkonočné kuriatka - samozrejme, ak sa mi ho podarí presvedčiť, že tam vôôôbec neprší...
Hlásim, že zuby stále nič... Lezú v čudnom poradí - vyzerá to na horných 6 zubov naraz,,, Keď vylezú, buchneme šampáňo (detské), zakúpime zubnú kefku (detskú) a budeme čakať na ďalšie (zuby).
Chrumke sa začali páčiť hlučné hračky, z čoho sa veľmi tešil tato... Áno, tešil sa... Ale už ho to asi prešlo, keďže je televízny maniak a takto toho veľa z televízie nemal... Nevadí... Aj tak pozerá stále to isté dokola a pozná to naspamäť, zvuk nepotrebuje... :)
Keď tak spätne čítam tento príspevok, akosi často som použila slovíčko "nevadí", ale keď ono naozaj nič človeku nevadí, keď to malé stvorenie sa usmieva a je spokojné.
Pekný deň všetkým :)

Zuby

Potrebujem nejaké spoľahlivé osvedčené woo-doo na privolanie zubov. Vlastne... Privolané už určite sú, lebo Chrumku zdarne trápia už od štvrtého mesiaca, odkedy všetko putuje do úst, sliny sú úplne všade, biele beštie presvitajú na ďasienkach hore aj dole, ale nie a nie von.
Posledné dni sa pridala mrzutá nálada a zúrivé zakusovanie sprevádzané pohybmi napodobňujúce trhanie koristi na kusy, na čo nie som zvyknutá pri našom smejovi a tak všetko ide bokom a veselo si ceckatieme, nakoľko spokojná je len na mne.
Ale kto za mňa požehlí tie kopy bielizne? V čom bude o pár dní to dieťa chodiť, keď neožehlím?
Kto za mňa navarí, aby sme s mužom od hladu nepomreli? Chrumka nepomre, cisterna je plná...
Kto za mňa uprace?
Hm...
A tak tu ležím, dieťa na mne odfukuje, ja do seba pchám aspoň sušienky s jablkom, nech predsa len cisterna nevyschne a čakám... Čakám na Godota... Vlastne nie... Čakám na ten prvý zub, snáď bude po ňom opäť veselšie.
Ale ak poznáte nejaké dobré recepty, ako na ne, sem sa s nimi... :)

Zapekané cestoviny s tekvicou

Prvý deň od mojich vnútorných sľubov a môžem skonštatovať nasledovné.
Odolala som pokušeniu objednávať a bolo to naozaj TAKÉ ťažké.
Odolala som pokušeniu poradiť tam, kde o to nestáli a bolo to úžasne jednoduché.
Do tretice som ráno s nadšením pozrela do chladničky, čo zdravé si urobím na obed a pri tom úbohom pohľade, ma moje nadšenie rýchlo opustilo. S nádejou som pozrela do mrazničky, kde sa bezducho povaľovali namrazené zásoby sáčkov s materským mliekom.
Ešte raz som pozrela do chladničky a potom som predsa len vyhrabala zo spodku zásuvky na zeleninu jednu tekvicu.
Paráda, niečo vymyslím. Našla som dva príjemné recepty, jeden na cestoviny a druhý na koláč. Koláč sa však odkladá pre nedostatok Chrumkinej spolupráce.
Recept na cestoviny a malú vizualizáciu však ponúkam ;)
PS: Oproti receptu som musela urobiť malú zmenu - pridala som slaninu, aby to nebolo úplne zdravé a nespôsobila tak svojmu organizmu šok a napokon preto, ze môj muž by mi to asi nezjedol :P

Čo potrebujeme:
400g cestovín
2 PL olivového oleja
3 šálky tekvicového pyré (ja som len nastrúhala)
1/4 šálky parmezánu
1/4 šálky eidamu
1 cibuľa
1/2 šálky mlieka
1/4 šálky strúhanky
soľ
čierne korenie
muškátový oriešok

Ako na to:
Rúru si predohrejeme na 200 stupňov, zapekaciu misu jemne potrieme olivovým olejom. Cestoviny uvaríme v osolenej vode.
Na panvici si rozohrejeme olej, speníme cibuľku, dochutíme korením, soľou a muškátovým orieškom. V tejto fáze som pridala trochu slaniny a mierne opiekla. Následne pridáme tekvicové pyré so syrmi, mliekom a miešame, dokiaľ sa syry nerozpustia a nevytvorí sa hladká omáčka. Touto omáčkou prelejeme cestoviny, premiešame a vrch posypeme strúhankou. Zapekáme 25-30 minút, aby bol vrch pekne hnedý a chrumkavý.

Dobrú chuť

Som mama

Dnes si kuriéri u nás podávali kľučky a ja som si musela sľúbiť, že to musí skončiť.
1. Nestíham to všetko čítať
2. Nemám to kam dávať
3. O mesiac prestáva chodiť materská, začína chodiť rodičovský príspevok.. Pfff...
No ale... Ale konečne, okrem mnohých iných príjemných a dlhoočakávaných, prišiel aj literárny počin s názvom: Som mama od Kristíny Farkašovej. Už sa teším, ako si prečítam niečo menej vážne a momentálne blízke :)
Takže, len čo Chrumka zavrie očká, začítam sa do prvých riadkov a verím, že ju zhltnem jedným šupom ako poslednú knižku tohto typu, kedy som sa príjemne pobavila, v mnohom spoznala a obrnila do budúcnosti, čo nás to ešte čaká.
Mám rada, keď si v reálnych, vtipne podaných, príbehoch nájdem poučenie sama, vždy mi to lepšie padne, ako dobre mienené rady okolia, o ktoré nežiadam a aj tak prichádzajú.
Najhoršie je, že aj keď s dobrým úmyslom, tiež k tomu niekedy skĺznem a potom ma to mrzí. Mrzí ma, že aj ja robím to, čo nechcem, aby iní robili mne. Tak, ako to nie vždy dobre padne mne, nemusí ani tej strane, ktorej ich smerujem ja a tak, dnešný druhý sľub, ak sa na mňa niekto vyslovene neobráti so žiadosťou o radu, nebudem sa snažiť veci zmeniť tam, kde o to nie je záujem. Niekedy je to také ťažké, keď vidím niečo šialené, ale prečo si robiť nepriateľov? Môj jazyk pár kúsancov znesie :)
No a do tretice, sľúbila som si, že začnem opäť zdravšie nakupovať a jesť, držím si palce, lebo odkedy pominuli nevoľnosti, som nezastaviteľná :P Takže oprašujem zdravé knižky, aplikáciu v telefóne a čoskoro sa snáď pochválim aj s nejakou zdravou mňamózou :)

Ďakujem

Ďakujem za každý deň, za každý deň s mojou malou rodinkou, za usmievavú a zdravú Chrumku, za stredoeurópske počasie, za splnené sny, za strechu nad hlavou, za starostlivého muža, za užundraného jazveca, za sestru, ktorá ma dokáže schladiť aj povzbudiť v jednom, za sesternice, na ktoré sa môžem obrátiť s každou z mojich mamičkovských boliestok, za tých pár priateliek, aj keď som s nimi v kontakte len cez chat, za všetko dobré aj menej dobré, čo sa okolo deje, za všetko...
Keď som pred pár rokmi háčkovala deku, ani som sa neodvažovala dúfať, že budem mať dcérku (Jojo vždy túžil po synovi a žartovne ma vystríhal, že bez syna sa nemám vracať domov, no akási prezieravosť ma donútila použiť dievčenské farby).
Malá sa v nej teraz s nadšením rada váľa, motá, učučkáva ♡
Keď som pred pár rokmi počúvala, ako zúfalé mamičky cvičia Vojtovku s jačiacimi detičkami, ani ma len nenapadlo, že sa to bude týkať aj mňa. S tým rozdielom, že Chrumka sa škerila počas celého cvičenia a našťastie, cvičíme len ako akúsi prevenciu (KLOP, KLOP, KLOP).
Keď som pred pár rokmi počúvala reči mamičiek, aké je ťažké nechať dieťa prvý krát na chvíľu u starých rodičov, nechápala som, no dnes som naplno pochopila. Zaspala u svokrovcov, nás prepadol vlčí hlad a keďže doma v chladničke viseli len pavučiny, šli sme sa len rýchlo najesť, ale aj tak som sa skoro zjašila od predstáv, čo bude, keď sa zobudí a ja tam nebudem. Nakoniec to zvládla, ako vždy s výškerom, a mňa paradoxne pichlo pri srdci, že ani neskrivila ústočká, keď ma nezbadala :)
A preto a pre oveľa viac - ďakujem. Ďakujem za svoj život so všetkým, čo k nemu patrí.

Nákupná maniačka

Chrumka včerajšok statočne dospala. Vstala o štvrť na deväť, vyspatádoružova a keď pípla SMS, že dnes kuriér doručí dve zásielky, obom sa nám rozhoreli v očiach spokojné plamienky.
Nastalo vyhutovanie, čo to z toho kvanta objednávok môže byť? Mama si totiž vypestovala celkom slušnú závislosť na internetových obchodoch a bazároch. Neprišli sme na to a ak aj na to Chrumka náhodou prišla, nechcela mi to prezradiť. Nedočkavo som teda očakávala kuriéra. Keď konečne dorazil a prebrala som balíčky, Chrumka nedočkavo škrabkala po kartóne - spokojne som si pomyslela: bude po mame.
V balíčkoch prišli ďalšie knižky a ja sa modlím, aby malá podedila aj knihomoľské gény po mne, inak si môžem otvoriť detskú knižnicu.
Po rozbalení balíčkov a počiatočnej radosti, upratujem kartónové puzzle, ktoré mi Benny pripravil ako prekvapenie číslo dva a teraz si spokojne s nevinnou nemou tváričkou odpočíva v peliešku.
Dnes už nikoho nečakám, nakŕmim stvoru a ideme sa prevetrať von, keď už tak pekne vykuklo slniečko.

Krst, prvý pokus

Dnes sme absolvovali takú malú prípravu - krstil sa Luckin bratranec Maťko, Lucku to čaká o mesiac. Chrumka starostlivo rekognoskovala terén, aby vedela, do čoho ide. Prekvapivo sa jej páčilo, nerozhodilo ju čudné svetlo, zvony, ani kopa ľudí. Dokonca si aj chvíľu pospievala a ja som nevedela, či s ňou utekať von, aby nerušila slávnosť, alebo nechať prejaviť. Rozhodla som sa nechať prejaviť, veď toľko detí tam plakalo a ona si len veselo spievala. Po chvíli ju to aj tak zmohlo tak, že zaspala a spokojne odfukovala až do príchodu na obed. Tam, pre veľký úspech, pokračovala vo svojom vystúpení. Len škoda, že neviem identifikovať, ktorá z tých mnohých pesničiek, čo si spievame, to je, aby som sa pridala :)
Celkovo to zvládla na jednotku a ja dúfam, že o mesiac to dá opäť.
Po ťažkom dni už odfukuje na mame a mama si tak môže tiež nohy vyložiť bez výčitiek svedomia. Však nikto mi nič nemôže, keď stvora na mne oddychuje :D

Chrumka

Dovoľte mi, aby som Vám predstavila Chrumku.
Toto je ona... Zázrak nášho bytia :)
Momentálne sa všetko točí okolo nej, tak keď to budem náhodou preháňať, ospravedlňujem sa.
Chrumka, vlastným menom Lucka, sa narodila 30.4.2015 o 13:34 a prevrátila nám život hore nohami. Ale nebojím sa povedať, že tým správnym smerom.
Obe Vám prajeme príjemné čítanie našich dobrodružstiev ;)