Pomaly, pomalicky

Ako som tak pozerala na tu moju Chrumku, ako sa potaca s "tlacitkom" (chap taky ten vozik na tlacenie pre prve krocky) od steny k stene nasej obyvacky, nedalo mi to a vzala som ju do ulic...

Teda... Na prvy krat do jednej ulice, ale mojmu nadseniu to neubralo 😁

Lulu, napriek nepriaznivym poveternostnym podmienkam, tiez prekypovala spokojnostou ☺️ sloboda pohybu a radost z prvych krokov nam obom vycarila usmev na tvari ☺️

Pomaly, pomalicky, sa rozbieha a zahana svoj strach z prveho padu a ja sa tesim z jej pokrokov, pretoze chodit chce, len nevie, ako zacat. Niekolkokrat za den za mnou pride, postavi sa na nohy a vola ma chodit... Tak chodime... Verim, ze coskoro uz bude chodit aj sama a toto je prva lastovicka ☺️

Cerstvy vzduch a nezvykly pohyb ju zmohol a ked sme prisli domov, stulila sa do klbka so svojim najlepsim priatelom na novej posteli v novej izbe 😁 a hodila slofika 💤

Radost na nich pozerat ☺️

Ja som zatial postavila varit obed. Dnes perkelt s domacimi haluskami. 

Priznam sa, robila som ich prvy krat a este musim na nich popracovat. Chutovo im sice nic nechybalo, ale na hadzanie halusiek z loparika treba kusok zrucnosti a skusenosti. Alebooo... Haluskovac 😝

Aj tak som rada, ze som sa hecla, Chrumke obed chutil ☺️

Popoludnim sme sa pretlkli citanim rozpravok, nahananim po byte a blbnutim vsetkeho druhu. 

Vyckavali sme na tata. Dnes viac ako inokedy... Isli sme totiz pre novy kocik ☺️

Pacil sa mne, pacil sa tatovi a co je dolezite, pacil sa Lucke. Je lahucky, skladny, lahko ovladatelny a dievcensky 😁

Lucka uz sniva o prvej oficialnej jazde v novom kociku a ja si idem asi otvorit nejaku dobru... Knihu 😁 

Pekny vecer prajem 😘