Dnes nas caka tazky den. Neviem, ci tazsi pre mna, alebo pre Chrumku. Strihanie uzdicky sice nie je ziadna veda, ja mam vsak traumu uz teraz a Lucku este len caka 😳
A tak som sa rozhodla, ze napriek bliziacemu sa zazitku, sa pokusim spravit tento den co najkrajsi a vybrali sme sa trosku vyblbnut na zahradu. Nalozila som dieta a odklokanila som sa spolu s tatom do zahrady.
Chrumka bola vo svojom zivle, po vylozeni dala pozdrav slnku ☀️ aj zahradke 🌸😃, trocha zapozovala a vrhla sa besno na jahody (vyraz hovori za vsetko, esteze bola oblecena na chlapca a napachame skody neboli az take zrejme 😝 )
Po tento moment sa mi darilo udrzat pekny zazitok zo dna 🙈...
Nastal zlom...
Chrumka spokojne dotlacila jahodu, hopsla si na styri a rozbehla sa... Dolu briezkom...
Skore: plna pusa hliny, oskrety nos a trocha placu 🤕
A tak sme pobalili tych par veci, co sme mali a sup sup domov.
Doma sa taka neumyta, ubolena, hodila na mna, nasosla a spokojne zaspala.
Slniecko a prvy zahradny lisaj ju unavili, teraz spokojne odfukuje a ja premyslam, ako dame to strihanie... 😳
Ha! Dame to! Musime! Ved sme silne, sebavedome zeny 😁👭 a bude tam s nami aj tato, pofuka, pomojka, bude dobre... 👨👩👧
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára