Prvý advent

Aj napriek nie veľmi zimnému počasiu mám tento rok veľmi skoro vianočnú náladu.
Pri pohľade z okna má síce človek pocit, že každú chvíľu vyskočia snežienky, ale nevadí, ja tu blbnem s adventným kalendárom, guľami a svetielkami.


Asi to bude tým, že u nás pribudla Chrumka a teda Vianoce budú tento rok iné, výnimočné.
V každom prípade, moja radosť sa pretavila do prvej výzdoby, z ktorej sa vytešujem.
Treba ju síce ešte doladiť, zohnať nejakú tú čečinu a bobuľky, ale ak to takto pôjde ďalej, o chvíľu budú vianočné ozdoby všade, aj v kúpeľni - mali by mi asi zakázať prístup k dlhoročným zásobám v šatníku a určite by ma mali odpojiť od internetu...😋



Ale aby som ani tomu počasiu toľko nekrivdila... Vonku predsa len už aj prituhuje, ráno treba oškrabávať autá, inovať sa v tieni drží aj doobeda, prechádzky sú čoraz rezkejšie a keďže sneh tu dole ešte nie je, poctivo s Chrumkou pozeráme náš obľúbený program - živú panorámu, aby sme sa správne naladili...❄️
Snáď sa snehu čoskoro dočkáme aj tu dole - áno, vždy som frflala, že kto chce sneh, nech si za ním ide na hory, ale keď ja sa taaak teším, ako zareaguje krpatá...☃
Inak u nás doma asi nič nové... Chrumka nasosáva všetko, čo pred ňou neujde, najnovšie sa zgúľa z podložky a nasosáva podlahu, Benny je čím ďalej tým viac ohrozeným tvorom a vďaka tým dvom perličkám na spodnej čeľusti, je už aj dosť nebezpečná myška hryzka.🐭



Z obývačkovej steny sme kvôli bezpečnosti a zvedavosti odstránili kľučky zo šuflíkov, pretože pri rýchlosti premiestňovania malej Stvory je čoraz ťažšie zabrániť úrazu.



Už teraz uvažujem, kam so stromčekom, pretože na zemi asi nebude v bezpečí... Hm... Veď ja niečo vymyslím...🎄

Postoj, chvíľa...

Vždy som vedela, že keď raz budem mať dieťa, budem ho neskutočne ľúbiť, ale to, čo cítim, som skutočne nečakala.
Chrumka sa dostáva do veku, kedy už sa priplichtí pritúliť, keď ma hľadá, lebo som práve v sprche a nie pri nej a keď mi úplne nezištne, takým tým čistým detským spôsobom prejaví svoju lásku, keď sa vrátim a ona sa rozžiari ako slniečko.
Dnes v noci mi aj slzička šťastia vypadla, keď sa to moje treštidielko otočilo ku mne, pritúlilo sa, oprelo čelo o moje, položilo rúčku na moje líce a spokojne odfukovalo... Juj, pre takéto chvíle sa oplatí žiť ♡♡♡
Pred chvíľou sa udiala ešte jedna veľká vec, z ktorej sa teším a zároveň sa desím toho, ako ten čas šialene letí...
Lucka sama bez pomoci vyhupla na štyri. Najprv som bola nešťastná, lebo som to nestihla odfotiť, ale očividne sa jej to páčilo, lebo o chvíľu to zopakovala a mne sa podarilo to zachytiť... :)
Ako dlho potrvá kým naštartuje vrtuľu v zadku? Zábava začína a musím urobiť bezpečnostné opatrenia, nech nepríde o svoje dva práve vyrastené tesáky :)
Mimochodom, na tesáky som zaobstarala prvú kefku, ktorá sa Chrumke silno páči a nechce mi ju vrátiť - čo sa za mladi naučí... :)

Plazúň a iné radosti, alebo čo sa u nás za posledné dni dialo

Neviem, ako inak by som nazvala toto obdobie našej malej Chrumky. Ešte sa to nedá nazvať lezením, je to skôr plazenie, preto ten plazúň. Premiestni sa všade tam, kam potrebuje smiešnym posunom.
Ona je spokojná, že dosiahla svoje a ja som spokojná, že je ona spokojná.
Točenie a lá hodiny, to je na dennom poriadku už dávno a pomaly skúša pridávať aj húsenicu - nadvihne ricinu, podsunie kolienka, dvihne sa do jógovej asány zvanej pes a hodí sa do strany - dopredu to ešte nejde, keďže je predkom zarytá v podložke :P, napriek tomu, podložka už pomaly nestačí jej pohybovým zdatnostiam.
Často už končí mimo podložky a keďže máme všade dlažbu, futaším objednať ďalšie penové puzzle, nech jej to tu vypolstrujem, aby mohla objavovať nové zákutia :)

Ďalšia dôležitá novinka posledných dní - už sa ukazuje druhý zúbok a ja nestačím žasnúť nad rýchlosťou, ako sa všetko deje. Zrazu je z nej šelma zubatá, ktorá rada obhlodáva moje plece. Ešte ich, potvory, nie je vidieť natoľko, aby to stálo za fotku, ale aj to príde a potom zuby, traste sa :)

Predvčerom som mala potrebu, na dokreslenie jesennej atmosféry, popočúvať trošku šanzónov, nakoľko k jesennému počasiu, pre mňa osobne, patria a tak som roztočila CD Edith Piaf. Vonku nádherne svietilo slniečko, za oknom (nad strechami bytoviek) nádherne sfarbená scenéria hôr a vinohradov, nasosla som teda Chrumku a vychutnávam. Zrazu sa Chrumka odsosne, otočí sa na bruško, podoprie hlávku rúčkami a zasnene počúva. Zahrialo ma pri srdci, že aj toto máme spoločné, dieťa predsa len podedilo nejaký ten gén po mne a ja sa z toho neskutočne teším. :) a zároveň ma zamrzelo, že telefón je na druhej strane izby na nabíjačke a ja túto chvíľu nemôžem zvečniť.

V piatok poobede dorazili nové literárne počiny do zbierky a to Deníček moderního fotra 1 a 2. Keď som večer uložila krpatú, ľahla som si k nej a započala študovanie pohľadu z druhej strany. Mala som čo robiť, aby som udusila všetky rehoty a nezobudila malú. Ďakujem za takýchto ľudí, ktorí majú nadhľad, prekypujú humorom a robia mi tak toto už aj tak nádherné obdobie materskej ešte krajším.

Včera sme boli v Rakúsku na nákupy a cestou domov sme sa zastavili u Jojovho kolegu. A úprimne, keby sa to čo len trochu dalo, sťahujem sa hneď. Ten výhľad, ticho, poriadok a pohoda, sú oproti bývaniu tu - všade bordel, netolerantní ľudia, výhľad susedovi do okna, zastavané všetko, kam len človek pozrie, človek sa nemá pomaly kde prejsť, resp. keď aj vyrazí na prechádzku, neexistuje u nás normálny chodník (buď je posiaty parkujúcimi autami a teda mamička s kočíkom nemá šancu, alebo je tak rozbitý, že mamička s kočíkom nemá šancu - ostáva možnosť ísť po ceste a triasť sa pri krajnici pri každom diviakovi sediacom v aute, ktorý v obytnej zóne letí 50 a viac)... Tak som si pofrflala :P a pripájam ten parádny výhľad z okna, čo tam majú :)

Pri dnešnom usmoklenom počasí sa len povaľujeme - Lucka s tatom chrnia a ja s Bennym sa túlime na sedačke so šálkou čaju.
Ech, asi sa pridám k nim a tiež dám nedeľný poobedný spánok :)

Neskorá jeseň

Aj neskorá jeseň má svoje čaro.
Ranné hmly, inovať, ale aj poobedné slniečko, lietajúce babie leto, padajúce lístie.
Dnes som si po dlhej dobe naozaj vychutnala prechádzku.
S Chrumkou sme boli skoro celý deň vonku.
Ráno sme najprv vyvenčili Bennuša a potom dali spoločného šlofíka, na obed sme šli na poradňu.
Chrumka má obdivuhodné miery na polročné dojčené dieťa :P 8470g a 71cm.
Na stole sa metala ako kapor na suchu pri pokuse premiestniť sa k tomu zaujímavému obrázku na druhej strane stola, sestrička ju ledva odmerala, pretože Chrumka si robila zálusk na meter, rybičky skoro neprežili útok, lebo len čo zmerčila akvárium, pokúsila sa prekotúľať cez sklo k tým plávajúcim tvorčekom :D
Po poradni som obvolala všetkých možných príbuzných, aby som pozdieľala svoju radosť z prosperujúceho potomka a zamierila som si to k babke.

Ooo, dnes zacinkal prvý zúbok, skoro by som zabudla. Objavila som v sebe novú obsesiu - stále jej ho nahmatávam, chúďa malé... :P

Chrumka u babky prevetrala obývačku, zaspievala zopár arií, zjedla štvrť jabĺčkovej výživy a na pol hodinku zalomila, aby mohla opäť v plnej sile dať všetkých do pozoru. Neverila by som, ako sa to dieťa rýchlo premiestňuje, aj keď nevie ešte chodiť :)
Cucla si na cestu mliečka a šli sme venčiť Bennyho. Dnes bolo vonku tak úžasne, že sa rozhodla trochu si pospať na čerstvom vzduchu, takže som Bennyho odniesla domov a my sme dali Tour de Jur :)
Všade o nej rozširujem, ako nerada spí v kočíku. Dnes ukázala, že aj to vie - vrátili sme sa domov za tmy, pretože slečna potiahla dve hodinky.
Mňa príjemne bolia nohy a musím povedať, že to všade prítomné šušťanie lístia a jeho pomalé padanie na zem, keď zafúka vetrík, úžasné ostré slniečko, ticho... Nastavila som tomuto všetkému tvár, privrela oči a užívala si tú úžasnú atmosféru. Dúfam, že takéto počasie ešte chvíľu vydrží. Dodalo mi kopu energie.
Trochu som sa bála, že po takom výdatnom spánku dnes naša strela ani spať nebude, ale zaspala štandardne a spokojne si odfukuje.

6 mesiacov

Áno, Chrumka má už pol roka.
Mala ho v piatok, ale mne sa podarilo k PC sadnúť až teraz, keďže som bola empatickou matkou a boleli ma zuby spolu s ňou. Tie moje ma dohnali až na pohotovosť. Keby to moje drobča vedelo, že vykľutím tých bielych potvoriek to nekončí...
Kopa prádla na žehlenie nezmizla, ako som dúfala a tak som sa dnes na ňu vrhla so všetkými nabratými silami a elánom, ale asi ide o zakliatu horu, z ktorej, keď sa odoberie, narastie dvakrát taká veľká... Vďaka, Chrumka, za tvoju radosť z prezliekania, mama rada žehlí :)
No ale späť k tomu veľkému výmesačiu :)
Chrumku v piatok s jej pol rokom opustila tohto mesačná migréna a tak zapla vrtuľu v zadku a dobieha všetko zameškané.
Objavila nový pohyb - točenie sa okolo vlastnej osi. Položím ju na zem a tam, kde mala pred chvíľkou hlavu, má teraz nohy. Už si pohodlne dočiahne na všetko, čo práve potrebuje preskúmať pusou. Samozrejme, vždy tie najnevhodnejšie veci ako mobil, ovládač od televízora, papierové vreckovky a ak sa nepodarí Bennymu zdrhnúť, tak aj jeho noha, chvost, alebo ucho. Našťastie, ešte stále je rýchlejší ako ona :)
V mimike sa tiež objavil nový prvok - krčenie nošteka, cerenie neexistujúceho chrupu a tvárenie sa na zákerné škodoradostné decko. Keby dala ešte aj zvukový efekt ako "muahaha", tak jej to aj uverím :)
Slintanie a pľutie tiež prešli na vyšší level. Nestačí oslintať všetko a všetkých v širokom okolí, najnovšie vyplazuje jazyk, fúka a fŕka. Najzábavnejšie je to s plnou pusou kaše. Keď sme pri kaši... Aj kopanie mi do misky, ktorú držím v rukách, je veľmi trendy. Aj ja sa, podľa vzoru Chrumky, rada často prezliekam. Ešteže máme umývač podlahy v podobe Bennyho, ktorému ryžová kaša s materským mliekom preveľmi chutí :)
Ďalej sa Chrumka naučila dávať "pápá", dáva ho stále, všetkým a všetkému, so všetkým, čo drží v ruke - nadšenie jej nechýba.
A aby urobila radosť aj mne a nie len babkám, nedáva už len "bababa", ale dnes pridala "mamama". Naozaj, mám to na videu, škoda, že to tam počujem len ja :D Ale o to predsa ide... :D
Ľúbim toto stvoreniatko ♡ a už sa neviem dočkať rána, kedy sa na mňa otočí, pokrčí ten svoj malý nos, vycerí sa a slastne zafučí. Božtek na noštek :*