A kde sme boli my? Tu... Stale sme boli tu, zili sme jedna pre druhu a obe pre tata, len sme mali tazsie obdobie, s ktorym sa bolo treba popasovat...
Verim vsak, ze najhorsie je za nami, ze uz som si aj ja upratala v hlave, co bolo treba a mozem sa opat pustit do pisania nasho "dennicka". 📝
Slniecko nam dodava kopu energie, ktoru bezo zbytku vzdy vydame a vecer padame unavene do postele 😁
Kedze je tak krasne, vela casu travime vonku, v bazenoch
malovanim a kreslenim na cerstvom vzduchu
ci len takym obycajnym lenosenim
a blbnutim
Dolezite je len to, ze sme spolu. Su to pre mna nenahraditelne chvile... ♥️
O rok sa to mozno skonci, ked sa budem musiet vratit do prace, naopak, nevratim ten cas s Lulu a tak si ho nehodlam nechat len tak pretiect pomedzi prsty.
Predchadzajuce mesiace ma naucili, tak ako ziadne ine predtym, ze si treba vazit kazducky moment a vychutnavat si spolocne chvile, kazdodenne radosti a starosti...🌸
Za ten cas, co som tu "nebola", som mala tu cest sledovat vela inspirativnych blogov a profilov, viem si vychutnat tu pozitivnu atmosferu z fotografii, nacerpat vela energie a napadov, ktore obcas aplikujem aj doma, objavit nove krasne a jednoduche veci... Mam to tak neskutocne rada, vzdy ma to nakopne...👍🏻
Nemam ambiciu byt inspiraciou pre niekoho ineho, na to nemam dostatok fantazie, priebojnosti a systematickosti, ak vsak niekoho nieco odo mna inspiruje, co som vyskusala na zaklade mojej inspiracie u niekoho ineho, bude to pre mna obrovitanska radost...☺️
Nechat sa inspirovat dava take kridla cloveku... Vzdy ma to naplni neskutocnou radostou, co vsetko sa da, ako sa da, preco sa da, z coho sa da...
Aj vy to tak mate?
Co najviac dokaze nakopnut Vas? Co Vas inspiruje a posuva dalej?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára