Zapricinili to stale sa opakujuce poznamky na Chrumcajznu a ako mamu, aj ked nepochybujucu o svojich metodach, vzdy pichnu pri srdci.
Nie nadarmo sa hovori, zi a nechaj zit...
Viem, casto tie poznamky nie su myslene zle, casto je to naozaj len podpichnutie, ci uz kamaratske, alebo z nevedomosti, ale... Zabolia...
Rozhodla som sa ist pre nas obe tazsou, a verim, ze pre drobca prospesnejsou cestou a asi by som sa mala naucit zit s tym, ze ludia nechapu, nechcu pochopit, su stara skola, alebo su aj zlomyselni...
Ano, Chrumka ma 14 mesiacov, ano, je velka a ano, nechodi...
Nie, nie je leniva, nie, nie je nesikovna ani tarbava, nie, netreba to riesit a nie, nebudem ju do nicoho nutit a tlacit...
VED predsa - na vsetko pride sama, na vsetko ma cas, nic jej neutecie, nauci sa to v spravnej chvili, zatial sa moze venovat inym zaujimavym veciam, ktore ju bavia, este sa nachodi dost, cely zivot ma pred sebou...
Toto tu uz bolo niekolkokrat - ked som ju nedavala spat do postielky, ked som ju nedavala do pasivneho sedu, ked som ju nechala plazit sa a dlhsie nevedela stvornozkovat, ked som nepouzivala pavuka, ked som uspesne neodplienkovala, ked som ju nenutila jest vacsie porcie, ked som s nou nechodila na plavanie pre dojcata, ked... a podobne.
Vzdy sa nieco najde, vzdy sa najde dovod skritizovat, porovnat, povedat mudrost...
Asi to k tomu patri...
Ako som napisala, rozhodla som sa ist pre nas obe tazsou cestou, kedy Lulu na vsetko musi prist sama (samozrejme pod starostlivym dohladom, velkou laskou, ochrannymi kridlami a usmernenim maminy), verim, ze ju to urobi silnejsou, sebaistejsou, samostatnejsou, cielavedomejsou a kreativnejsou, nauci sa riesit problem a hladat cestu, dosiahnut ciel, skusat zas a znova...
Nemam patent na dokonalu matku, nevravim, ze robim vsetko spravne, ze nerobim chyby. Urcite robim... Tiez som len clovek a ucim sa zo svojich chyb.
Chcem pre svoje dieta to najlepsie a ak o tom aj niekto pochybuje, mrzi ma to...
Len... Ako ja nekritizujem, nespochybnujem vychovu a metody inych mamiciek, ci uz tych terajsich, akebo tych, co maju uz deti vyrastene a ani nezavidim inym mamickam a ich sikovnym, sikovnejsim detickam, chcela by som toto aj pre nas... Tak malicko... A predsa tak vela...
A mozno sa len musim naucit ignorovat a nepripustat si...
Pre mna je najvacsim dokazom, ze s Luckou idem spravnou cestou to, ze mam spokojne a usmievave dieta. Mozem chciet nieco viac?
Nie... Mam vsetko, co som si mohla kedy zelat... Zdrave krasne ziena, ktore mi robi len radost.
A tak, mamicky, nenechajte si kazit radost zo svojich malych sikovnych drobcekov, nestoji to za to, aby ste sa trapili, ujdu vam zbytocne chvile, ktore za to, naopak, stoja. Ako mne takmer uslo zopar peknych momentov s tou mojou certicou... Ale uz nie, nedam sa, viac nie...
Krasny dnik a plno vnutornej sily vsetkym 😘
Tu mi dala najavo, ze jej treba pozehlit, lebo uz nema co nosit...
Potom pokracovala v upratovani v skrini...
Urobili sme si radost a kupila som jej nove sandalky... Lebo... Ked ma ona radost, mam ju aj ja...❤️
Male obcerstvenie ☺️
Lepsia je vlastna, hoci aj nedokonala cesta, nez dokonala cesta niekoho ineho...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára