Na koneee

Rano sa Chrumka rozbehla rovno do svojej izby. Preco? Za vlacikom ☺️🚂

Najviac ju bavi komplikovat premavku rozoberanim kolajnic a vykolajovanim vlaku, pripadne okorenit jazdu padom z mosta. Ako vravi moja sestra, ten Stephan King, co som citala pocas tehotenstva, na nej zanechal stopy 🙈

Potom dala kreativnu chvilku, kedy tatovi pomohla z jeho stetky a valceka vycarovat novy univerzalny nastroj

Nasledne pomohla aj mne, ked usudila, ze kvietky, ktore som prave presadila, maju vela kvietkov a preriedila mi ich

A opat nasledovala oblubena hra - Benny a Lulu chodia hore-dole cez sietku

Po obednom slofiku sa nagniavila a vyrazili sme za dobrodruzstvom. 

Okrem psov a maciek, sliepok a zajacov, capka a vtakov poletujucich nad nami, asi este nevidela zive zvieratko. 

Dnes ich videla niekolko a dokonca sa povozila na konikovi ☺️

Sice cely cas na neho vykrikovala mu-mu, a na ovecky hav-hav, ale nevadi. Stacilo mi vidiet radost v tych jej modrych ockach ☺️

 

Zaujimave bolo, ze sa vobec nebala. Prisla ku konovi a ponukala mu imaginarny pamlsok, ako nasmu Bennymu 🙈

Vsetky zvieratka boli pustene a motali sa okolo nas, Chrumka bola nadsena 

Cestou domov po mne hadzala pusiny, takze pekny den za nami 😍

Joj, milujem ten jej ksichtik. 

Aaa, sice nie z dneska, ale predsa mi neda... Dajte dietatu krabicu a o zabavu je postarane. Pred par dnami ju objavila a uz nevratila. Lezie do nej, vylieza z nej, zatvara sa v nej, vypadava z nej, schovava tam hracky, ale aj nase veci... Nehracka je najlepsia hracka ☺️

Nedela ako sa patri

Dnes bola klasicka nedela. Rano sme sa vymotkali z posteli, naranajkovali sme sa a vysli sme na prechadzku. 

Skoda, ze fukalo, inak bolo fajn. 

Zaskocili sme si na ihrisko, ktore bolo uz tradicne prazdne a tak sme mali cele kralovstvo pre seba. Lulu ho cele prelustrovala, pochodila, vsetko vyskusala a potom spokojne sadla do kocika a nechala sa odviezt domov ☺️

Zhyby boli svanda, tato asistoval. 

Radost z chodenia jej nechyba, ale nepusti sa, mysli to urcite dobre, v nas prospech, chce, aby sme sa aj my trochu hybali a nekysli 😁

Pneumatiku sice neotoci, ale aj na hniezdenie a preliezanie je vhodna 😉

Len co sme prisli domov, zalomila a spinkala. 

Tato zatial navaril obed a ked sa zobudila, naplnili sme si bruska a podho znova von. 

Scenar bol velmi podobny, akurat este pridala pieskovisko a ping pongovy stol, na ktorom je skvela preliezka - sietka.

Nasla si aj malu kamaratku, ktoru sme ale pustili na slobodu, v travicke jej bude lepsie ☺️ Chcela ju nakrmit tycinkou, ale vcas sme zabku usetrili tohto zazitku.

Po rusnom poobedi bola taka unavena, ze sa stihla len navecerat a od siedmej zasa odfukuje. Co s nacatym vecerom???

Tak sladke snicky 😉🌙

Ked sa dobre spi

Vcera bola Chrumka ranne vtaca a bolo to aj riadne citit na jej vymyslani a spravani cez den. Obedny spanok kratky, uplne vyhodena z rytmu, umrncana, ked sa jej nieco nedarilo, cele zle...

Ceresnickou bol vecerny ritual - cirkus vo vani, cirkus po vani, nevola zabalit zadok. vycikanie sa na postel na truc... Skoro ma vystrelo 🙈

Kym som prezliekala postel, tato si vzal krpanu a ja som osamote predychavala, upokojila som sa, poriadne vyvetrala a uspavanie bolo hned lahodkou. 

V cistych perinach a s ochladenym vzduchom sa nam vsetkym styrom spalo akosi lepsie. 

Dnes Chrumka nebola ranne vtaca, potiahla si do 8:15, uz som ju budila ocami, aby vstala a hrala sa so mnou 😃

Muselo sa jej snivat nieco prijemne, lebo sa kazdu chvilu usmievala a ja som sa na nu nevedela vynadivat 😍

Ked konecne vstala, na prvy pohlad som videla, ze dnes bude uuuplne iny den. Usmev jej na perach ostal, jasime sa, hrame sa, prechadzkujeme, maskrtime, je nam fajn. 

Idem rychlo zaklopat 😁 klop-klop-klop ☺️

V ramci prechadzky sme sa zastavili na ihrisku, no odkedy su prazdniny, ihriska su detoprazdne (asi vsetky odisli na prazdniny na vychod). Niezeby sme si nevedeli vychutnat, ze cele ihrisko je nase... Ale Chrumka ma rada deticky, len co nejake zbada, uz sa nacahuje a vykrikuje nan nieco ako: nana, ta, dana...

Nedesifrovala som este, ale ked zacujem tento vykrik, viem, ze niekde zmercila hybajuce sa dieta ☺️

Dnes na ihrisku testla loziacu stenu a siet, skoda, ze sa mi nepodarilo odfotit, ako sa snazi vylozit tu kratku nohu hore. Mozno, ked bude s nami aj tato pocas dovolenky, podari sa za jeho asistencie 😁

Dnesny obedny spanok bol vdaka neskoremu rannemu vstavaniu posunuty a stale este drichme. Vlastne... Drichmu obe detiska 😝

A vobec nie kratko... Uz su to dve hodinky. Asi ju idem zasa budit ocami, nech nie je vecer problem 😝

Caka nas este jedna prechadzka, ak vietor dovoli, tak pesibusom a potom uz pride tato, ktoremu zacina dlho ocakavana dovolenka. Tak sa velmi tesime ☺️

Paaa zatial 👋🏻

Poriadok

Za poslenych par dni, ked som nelietala Chrumke za zadkom (to je len vtedy, ked spi a nahodou nespim aj ja 😝), som si upratovala v hlave ☺️

Citim sa prijemne, lahko, mam mier v dusi a dala som si aj nove predsavzatia... Mnohe su staronove, len ich opat skusim aplikovat do zivota a zit nimi ako dlho sa podari a par ich je aj novych... 😁

Nebudem ich tu rozpisovat, v mnohom ma inspirovali knihy Kod 9 a Kod 1 od Jozefa Banasa, v mnohom kniha Sladky zivot bez cukru od Katherine Bassford, v mohom casopis Bio&Life, v mnohom knihy od Hanky Zemanovej a v neposlednom rade ludia z okolia - ktori mi pomohli v zmysle, co ma nezabije, to ma posilni ☺️

A tak hopsa, horsa, za lepsim zivotom 😁

Lulu je male slniecko a ona mi dava najvacsie zivotne lekcie v tom, ze sa treba tesit z malickosti a z pritomnosti. Ta detska nevinnost a cista laska je dar ❤️ Najradsej by som ju od samej lasky rozpucila, ale co mi ostane, vsakze?

Po tyzdnoch bohatych na slniecko, sa dnes ochladilo a pocasie nam doprialo maly odpocinok vo forme nizsich teplot. Vyrazili sme do ulic. Najprv sme to prebehli na nasom fialovom tatosovi a potom supito presto po vlastnych. Chrumka dala kolecko okolo bytoviek. V jednej ruke tycinka, ktorej sa nemienila vudat a druhou sa ma drzala. Problem otocit ju smerom domov 😝 ona chce ist rovno 😃

Ku kociku nam do serky pribudla aj fialova sedacka, ktora zatial netroni v aute (nebola prilezitost este) a tak zatial sluzi ako preliezka 😝

Dufam, ze sa jej bude pacit aj jej pravy zmysel 😃

To uz coskoro zistime, tatovi sa blizi dovolenka a verim, ze konecne dame nejaky vylet ☺️

Och, idem ja lietat dalej za to Chrumkou, dnes ma plodny den na hluposti 🙈🙃

Krasny den prajem 😉

Bolo mi smutno

Ano... Aj take dni su...

Zapricinili to stale sa opakujuce poznamky na Chrumcajznu a ako mamu, aj ked nepochybujucu o svojich metodach, vzdy pichnu pri srdci. 

Nie nadarmo sa hovori, zi a nechaj zit...

Viem, casto tie poznamky nie su myslene zle, casto je to naozaj len podpichnutie, ci uz kamaratske, alebo z nevedomosti, ale... Zabolia...

Rozhodla som sa ist pre nas obe tazsou, a verim, ze pre drobca prospesnejsou cestou a asi by som sa mala naucit zit s tym, ze ludia nechapu, nechcu pochopit, su stara skola, alebo su aj zlomyselni...

Ano, Chrumka ma 14 mesiacov, ano, je velka a ano, nechodi...

Nie, nie je leniva, nie, nie je nesikovna ani tarbava, nie, netreba to riesit a nie, nebudem ju do nicoho nutit a tlacit...

VED predsa - na vsetko pride sama, na vsetko ma cas, nic jej neutecie, nauci sa to v spravnej chvili, zatial sa moze venovat inym zaujimavym veciam, ktore ju bavia, este sa nachodi dost, cely zivot ma pred sebou...

Toto tu uz bolo niekolkokrat - ked som ju nedavala spat do postielky, ked som ju nedavala do pasivneho sedu, ked som ju nechala plazit sa a dlhsie nevedela stvornozkovat, ked som nepouzivala pavuka, ked som uspesne neodplienkovala, ked som ju nenutila jest vacsie porcie, ked som s nou nechodila na plavanie pre dojcata, ked... a podobne. 

Vzdy sa nieco najde, vzdy sa najde dovod skritizovat, porovnat, povedat mudrost...

Asi to k tomu patri...

Ako som napisala, rozhodla som sa ist pre nas obe tazsou cestou, kedy Lulu na vsetko musi prist sama (samozrejme pod starostlivym dohladom, velkou laskou, ochrannymi kridlami a usmernenim maminy), verim, ze ju to urobi silnejsou, sebaistejsou, samostatnejsou, cielavedomejsou a kreativnejsou, nauci sa riesit problem a hladat cestu, dosiahnut ciel, skusat zas a znova...

Nemam patent na dokonalu matku, nevravim, ze robim vsetko spravne, ze nerobim chyby. Urcite robim... Tiez som len clovek a ucim sa zo svojich chyb. 

Chcem pre svoje dieta to najlepsie a ak o tom aj niekto pochybuje, mrzi ma to...

Len... Ako ja nekritizujem, nespochybnujem vychovu a metody inych mamiciek, ci uz tych terajsich, akebo tych, co maju uz deti vyrastene a ani nezavidim inym mamickam a ich sikovnym, sikovnejsim detickam, chcela by som toto aj pre nas... Tak malicko... A predsa tak vela... 

A mozno sa len musim naucit ignorovat a nepripustat si...

Pre mna je najvacsim dokazom, ze s Luckou idem spravnou cestou to, ze mam spokojne a usmievave dieta. Mozem chciet nieco viac?

Nie... Mam vsetko, co som si mohla kedy zelat... Zdrave krasne ziena, ktore mi robi len radost. 

A tak, mamicky, nenechajte si kazit radost zo svojich malych sikovnych drobcekov, nestoji to za to, aby ste sa trapili, ujdu vam zbytocne chvile, ktore za to, naopak, stoja. Ako mne takmer uslo zopar peknych momentov s tou mojou certicou... Ale uz nie, nedam sa, viac nie...

Krasny dnik a plno vnutornej sily vsetkym 😘

Tu mi dala najavo, ze jej treba pozehlit, lebo uz nema co nosit... 

Potom pokracovala v upratovani v skrini... 

Urobili sme si radost a kupila som jej nove sandalky... Lebo... Ked ma ona radost, mam ju aj ja...❤️

Male obcerstvenie ☺️

Lepsia je vlastna, hoci aj nedokonala cesta, nez dokonala cesta niekoho ineho...