Dnes v noci nas Chrumka dala do pozoru celkom styrikrat a chvilkami som mala chut plakat s nou... Nie od unavy, na tu sa vykaslat, ale od zufalstva, ked bezne osvedcene metody ukludnovania nie a nie zabrat 😳
Lulu si noc statocne dospala rano, kedy spala takmer do pol desiatej, nasledne dve hodiny ranajkovala (jeden jogurt) 🙈 a potom sme sa vydali na prieskum ihriska.
Tam sa jej paaacilo, bola vo svojom zivle. Obehala vsetko, co sa dalo, vyskusala vsetko, ci sa dalo, zjedla vsetko, co sme mali so sebou 😁
Po prichode domov som si naivne myslela, ze som ju dostatocne znicila a tak plna elanu, som ju nakrmila a ze podme haji... HA! Padla kosa na kamen... Dieta objavilo vrtulu v zadku a koleckovalo po byte, povytahovalo nevytiahnutelne, povylievalo aj to, co sa vyliat neda, vyvalalo sa v jedle a tak som na chvilu zahajila len proces pozorovania.
Po chvili ju to prestalo bavit. Zistila, ze mama uz "radostne" nepobehuje za nou a neupratuje spod noh hracky a po chvilu nema kadial chodit. Mama len cudne ticho sedi v rohu miestnosti a potichu ju pozoruje, to je nudaaa.
Pretrela si oci, pricupkala ku mne, dvihla tricko, nasosla sa a zaspala.
Tak som ju v polospanku este prezliekla a ulozila.
Chrumka si chrumkavo odpociva v tuto uuuplne ze zlu hodinu a ja som sa vrhla na upratovanie toho mojho denneho desu 🙈
Po vyse pol hodine fukotov vyzera byt opat pouzitelne a ja si sadam k tomu malemu stvoreniu a dufam, ze nebude spat prilis dlho, lebo vecer nas cakaju perne chvile s prespatou Chrumcajznou.
No nic, ked sa vyspi, skocime sa vybehat k babci Renci 😁
Snad nas v nosi nenavstivi zasa nejaky des, lebo vytiahnem nan nejaku zbran v podobe nadpriemerne pouzitej plienky, abo co...
